Po ročnej pauze sa sceľovanie pozemkov opäť rozbehlo. Zníženie počtu parciel a spoluvlastníkov by Slovensku malo priniesť efektívnejšie poľnohospodárstvo a menej sporov o vlastníctvo pôdy.

Úpravy v podobe sceľovania pozemkov (takzvané komasácie) sa začali v roku 2020, ale v roku 2021 boli prerušené, pretože ministerstvo pôdohospodárstva nepredložilo včas zoznam katastrálnych území na spustenie pozemkových úprav. V rámci hodnotení plnenia opatrení z revízie výdavkov bolo teda opatrenie za rok 2021 hodnotené inštitútom ISA ako nesplnené.

V hodnotení za rok 2022 nastal výrazný posun. Ministerstvo pôdohospodárstva vlani dodatočne spustilo projekty pozemkových úprav (PPÚ) na 120 katastrálnych územiach za rok 2021 a súbežne ďalších 120 katastrálnych území za rok 2022.

Odvrátenou stránkou je zdĺhavý proces sceľovania pôdy. Pozemkové úpravy na Slovensku budú týmto tempom trvať 30 rokov. Odhadované náklady sú 1,1 miliardy eur. Náklady vychádzajú z odhadovanej ceny PPÚ v priemernom katastrálnom území, odhadu finančných nákladov na činnosť štátnej správy a potreby vykonať pozemkové úpravy. Celkovo hovoríme o 4 miliónoch hektárov územia v 3 103 katastrálnych územiach.

Prečo je dôležité sceľovanie pôdy a znižovanie spoluvlastníckych podielov?

Jednu parcelu vlastní v priemere 12 osôb a jeden vlastník má priemerne spoluvlastnícke podiely na 23 parcelách. V roku 2017 vlastnilo poľnohospodárske a lesné pozemky na Slovensku mimo zastavaných území obcí a miest 4,4 milióna ľudí. Priemerná poľnohospodárska parcela na Slovensku mala výmeru len 0,5 hektára a celkovo existovalo takmer 99 miliónov vlastníckych vzťahov k pôde.

Rozdrobenosť bráni efektívnemu nakladaniu s pôdou a má niekoľko negatívnych dôsledkov:

• Vysoké transakčné náklady na transfer pôdy prostredníctvom predaja alebo prenájmu od menej efektívnych k efektívnejším poľnohospodárom znižujú výkonnosť slovenského poľnohospodárstva. Problému zhoršeného prístupu k pôde čelia najmä novovznikajúce farmy a mladí farmári.
• Veľké množstvo vlastníckych vzťahov spolu s nejednoznačnou evidenciou pozemkov znižujú transparentnosť vo vlastníckych právach. Záznamy vlastníctva pozemkov nie sú v súlade s katastrálnou mapou, navyše, po vstupe do EÚ sa na poberanie dotácií na poľnohospodársku pôdu vytvorila úplne odlišná evidencia pozemkov prostredníctvom LPIS (land-parcel indentification system).
• Fragmentácia a nejasné vlastnícke práva znižujú účinnosť poľnohospodárskej politiky pri dosahovaní cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Táto situácia zároveň vytvára priestor pre konflikty pri využívaní pozemkov, pri poberaní priamych platieb a platieb z Programu rozvoja vidieka.

Zákon v súčasnosti do určitej miery rozdrobovanie obmedzuje tým, že mimo zastavaného územia obce nemôže vzniknúť pri delení poľnohospodársky pozemok menší ako 0,2 hektára (Aktualizácia: od 1.9.2022 bola hranica zvýšená na 0,3 hektára).

Zároveň je nadobúdateľ povinný za poľnohospodárske pozemky menšie ako 2 hektáre vzniknuté rozdelením platiť odvod vo výške 30 alebo 60 % z hodnoty pôdy (v závislosti od veľkosti pozemku). Tieto pravidlá sa vzťahujú aj na vznik spoluvlastníckych podielov.

Trvalý efekt pozemkových úprav je podmienený zmenou legislatívy, ktorá výraznejšie obmedzí drobenie pôdy. Dve konkrétne zmeny by tento jav mohli zvrátiť: zvýšenie dolného limitu na výmeru novovznikajúcej parcely a zmena občianskeho zákonníka v oblasti dedenia.

Aktualizované 12.09.2023