Slovensko má dlhodobo negatívne migračné saldo, teda viac občanov odchádza ako prichádza. Dobrou správou ale je, že počet odchádzajúcich v období 2006 až 2019 klesá. Napriek tomu sme svedkami výrazného odlivu mozgov, keďže stúpa podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov na zápornom migračnom salde. Vyplýva to z dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

V období rokov 2010-2014 väčšinu emigrantov tvorili absolventi stredných škôl (55,2 %) a až na druhej priečke vysokoškolsky vzdelaní občania (33,8 % zo záporného migračného salda).

• V rokoch 2015-2019 už prevažovali vysokoškolskí absolventi (58,9 %) oproti stredoškolským (33,1 %).

• V absolútnych číslach medzi dvoma obdobiami klesol počet vysokoškolsky vzdelaných emigrantov o tretinu (z 24-tisíc na 17-tisíc), v prípade absolventov stredných škôl však až o tri štvrtiny (zo 40-tisíc na 9-tisíc).

• Výnimkou bol rok 2020, keď Slovensko zaznamenalo kladné migračné saldo z dôvodu vysokého počtu vracajúcich sa občanov počas pandémie ochorenia COVID-19. Zo salda bolo 7,7 % vysokoškolsky vzdelaných občanov a až 81,8 % ľudí so stredoškolským vzdelaním.

• Kladné migračné saldo sa počas ďalšieho roka pandémie neudržalo. V roku 2021 opäť viac než tretinu (36,50 %) zo záporného salda slovenských migrantov tvorili vysokoškolskí absolventi. Za rok 2022 ešte nemáme kompletné dáta.

Z ktorých okresov odchádza najviac a najmenej absolventov vysokých škôl?

• Počas rokov 2006-2019 bol celonárodný podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov na zápornom salde 39,4 %. Nadpriemerný podiel majú okresy Nové Zámky (83,6 %), Bratislava (63,8 % – 78,1 %), Trenčín (63,4 %), Kysucké Nové Mesto (62,2 %) a Senec (61,8 %).

• Na opačnom konci rebríčka s najnižším podielom odchádzajúcich vysokoškolsky vzdelaných absolventov sú okresy Rimavská Sobota (16,1 %), Revúca (16,5 %), Poltár (16,5 %), Lučenec (17,9 %) a dolnú päticu uzatvára Kežmarok (18,7 %).

• Okresy s nízkym podielom absolventov VŠ na migračnom salde majú nadpriemernú mieru emigrácie na celkovom obyvateľstve v danom okrese. Nad národným priemerom s viac ako 6 % odídencov z celkového počtu obyvateľov, ktorí sa dodnes nevrátili, sú okresy Medzilaborce, Lučenec, Poltár, Humenné a Levoča s rozsahom (6,1-6,6 %). Celoštátny priemer v rokoch 2006-2019 bol 4,5 %.
• Najviac občanov si vedia udržať okresy na západnom Slovensku. Vyniká Komárno, ktoré malo ako jediný okres počas celého obdobia pozitívne migračné saldo na úrovni 0,2 %. Nasledujú okresy s nízkym negatívnym migračným saldom: Senec (0,7 %), Pezinok (1,2 %), Trnava (1,5 %) a Malacky (1,5 %). Bratislava by nasledovala ako šiesta v poradí.

Aktualizované 16.10.2023