Metodika hodnotenia kvality vysokých škôl v rôznych svetových rebríčkoch do určitej miery zvýhodňuje väčšie univerzity. Najmä v rebríčku Academic Ranking of World Universities – Šanghajský rebríček (ARWU) je pre menšie školy náročnejšie získať vysoké umiestnenie.

Potvrdila to aj jednoduchá analýza ISA, podľa ktorej je v skupine najlepšie umiestnených sto vysokých škôl vyššia koncentrácia tých najväčších ako v skupine sto škôl umiestnených pred koncom prvej tisícky.

Na Slovensku má vo všetkých sledovaných rebríčkoch (ARWU, Times, QS) najlepšie skóre Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá je z hodnotených slovenských univerzít najväčšia s počtom 21,8 tisíca študentov.

Pomáha veľkosť slovenským školám?

Univerzite Komenského možno áno, iným školám skôr nie.

• V rámci Vyšehradskej štvorky a Rakúska má Slovensko najnižší priemerný počet študentov najlepších troch vysokých škôl. Najväčšie top vysoké školy sa nachádzajú v Českej republike, kde majú viac ako dvojnásobne väčší priemerný počet študentov v porovnaní s priemerom slovenskej prvej trojky. Najväčšia Karlova univerzita má až 51,7 tisíca študentov. Najbližšie k priemeru slovenských škôl je Rakúsko, kde má prvá trojka podľa najnovších dát v priemere zhruba o dvetisíc študentov viac.

• Najviac zohľadňuje veľkosť vysokých škôl rebríček Times. V jeho čerstvom hodnotení pre rok 2024 sa najlepšie umiestnili medzi 1001. až 1200. priečkou dve slovenské univerzity – Univerzita Komenského a Žilinská univerzita, ktorá však má 7,2 tisíca študentov. Zhruba rovnaký počet študentov (7,1 tisíca) má Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá je tretia v poradí.

• Veľkosť v tomto rebríčku nie je rozhodujúcim faktorom. Univerzita Komenského má rovnaký počet študentov ako Oxfordská univerzita, ktorá získala prvé miesto. Nasleduje menšia Stanfordská univerzita (14,5 tisíca) a Massachusetts Institute of Technology (MIT) s 11,1 tisíca študentov.

• Slovensko má v rebríčku Times horšie výsledky ako naši susedia z V4 či Rakúska. Kým najlepšie slovenské univerzity sú až v druhej tisícke rebríčka, Viedenská univerzita získala 119. pozíciu (zlepšenie z vlaňajšej 124. priečky) a českej Karlovej univerzite sa podarilo vylepšiť oproti predchádzajúcemu roku na 401.-500. priečku (501.-600. na rok 2023). Najlepšie umiestnené maďarské (251.-300.) a poľské školy (601.-800.) si pohoršili, ale stále sú v prvej tisícke.

Spájanie škôl do väčších celkov by mohlo pomôcť lepšiemu umiestneniu v niektorých svetových rebríčkoch, určite však nie je zárukou zlepšenia. Kľúčové sú systémové zmeny, ktoré podporujú diverzifikáciu a profiláciu vysokých škôl, odmeňovanie za dosiahnuté výsledky, otvorenosť vysokoškolského prostredia či efektívnosť vnútorného riadenia. Všetky tieto reformy sú súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR.

Viac sa o vzťahu medzi veľkosťou vysokých škôl a ich umiestnení v rebríčkoch môžete dozvedieť v komentári ISA Prečo slovenské vysoké školy zaostávajú v svetových rebríčkoch (https://bit.ly/46iu6F1).

Aktualizované 11.10.2023