Čoraz viac štátov EÚ má nulový alebo záporný prirodzený prírastok obyvateľov a ich populácia rastie len vďaka príchodu imigrantov. Najviac imigrantov je z východnej Európy, kam OSN zaraďuje aj štáty V4. Pribúdajú najmä imigranti zo západnej Ázie vrátane Turecka a Sýrie, a tiež z južnej Európy, kam patria aj štáty bývalej Juhoslávie. Najväčší magnet pre imigrantov je Nemecko.

ISA sa venuje téme migrácie a spracovala okrem analytických textov viacero infografík, ktoré mapujú jej vývoj v Európe v rokoch 1990-2020. Prostredníctvom máp si môžeme názorne ukázať, ako sa menila veľkosť populácie v jednotlivých štátoch a do akej miery na ňu vplývala pôrodnosť, migrácia alebo oba fenomény.
Celkovo sa ukazuje, že za ostatných 30 rokov stúpal počet obyvateľov vo väčšine starých členských štátov EÚ. Bolo to najmä vďaka imigrácii (mali kladné čisté migračné saldo). Väčšina z nich ale zaznamenala aj kladný prirodzený prírastok obyvateľstva. Počet obyvateľov rástol pri starých členoch dvojciferným tempom s výnimkou Portugalska, Grécka, Talianska a Nemecka, kde bol rast jednociferný. Tieto štyri štáty súčasne zaznamenali ako jediné spomedzi starých členov prirodzený pokles počtu obyvateľov.

Najviac imigrantov do štátov EÚ je z východnej Európy, pribúdajú imigranti zo západnej Ázie a južnej Európy. Medzi rokmi 1990-2020 tvorili prišelci z východnej Európy (29 %), Latinskej Ameriky a Karibiku (12 %), a severnej Afriky (9 %) spolu polovicu svetovej imigrácie do štátov EÚ. Významné sú tiež toky zo západnej Ázie a južnej Európy (zhodne 8,3 % oba regióny).

Naproti tomu novší členovia za rovnaké obdobie obyvateľov prevažne strácali, najmä kvôli emigrácii. Napríklad v Chorvátsku ubudlo 15 % obyvateľov a populácia klesla zo 4,8 milióna na 4,1 milióna, v Rumunsku o 16 %, v Bulharsku o 20 % a najviac v Lotyšsku o 29 %. Výnimkou spomedzi novších členov je Slovinsko, Slovensko a Česká republika, kde počet obyvateľov rástol jednociferným tempom. V Slovinsku a Českej republike vďaka pozitívnej čistej migrácii, na Slovensku najmä vďaka prirodzenému prírastku obyvateľstva. V Poľsku počet obyvateľov mierne klesol, v Maďarsku klesol výraznejšie najmä kvôli prudkému prirodzenému úbytku, ktorý čiastočne kompenzoval prílev imigrantov. Na opačnom konci rebríčka sú krajiny z Balkánu a Pobaltia a tiež všetky nečlenské štáty EÚ z východnej Európy a Balkánu, ktoré s výnimkou Čiernej hory obyvateľstvo strácajú.

Kým viaceré západoeurópske a niektoré stredoeurópske štáty vrátane Slovenska hlásili kladný prirodzený prírastok obyvateľstva, štáty mimo EÚ zaznamenali pokles. Najväčší na úrovni 15 % zažila Ukrajina.

Pri pohľade na dekádu 2010-2020 došlo vo viacerých starých členských štátoch k významným zmenám. V Rakúsku, Fínsku a Španielsku klesol prirodzený prírastok blízko k nule, resp. mierne do záporu. Pridali sa tak ku krajinám, v ktorých populácia rastie len vďaka príchodu imigrantov. V Portugalsku a Grécku sa dostalo do záporných čísel aj migračné saldo, čím ich populácia začala klesať, hoci o niečo pomalšie ako na Balkáne. Silný prirodzený aj migračný prírastok si udržuje len Francúzsko, Holandsko, Belgicko a Dánsko.

Spomedzi nových členov došlo k výraznej zmene za poslednú dekádu v Estónsku, ktoré po výrazných počiatočných stratách na migrácii začalo obyvateľov naopak získavať, celkový úbytok obyvateľstva sa tak priblížil k nule. V Poľsku sa prirodzené saldo dostalo do mierne záporných čísel. Spomedzi krajín V4 tak malo pozitívny prirodzený prírastok obyvateľstva (0,7 %) už len Slovensko.

Najviac imigrantov do štátov EÚ je z východnej Európy, pribúdajú imigranti zo západnej Ázie a južnej Európy

Medzi rokmi 1990-2020 tvorili prišelci z východnej Európy (29 %), Latinskej Ameriky a Karibiku (12 %), a severnej Afriky (9 %) spolu polovicu svetovej imigrácie do štátov EÚ. Významné sú tiež toky zo západnej Ázie a južnej Európy (zhodne 8,3 % oba regióny).

Údaje získala ISA po prepočte rozdielu v údajoch migračných stavov medzi rokmi 1990 a 2020 o bilaterálnej migrácii Organizácie Spojených národov (OSN). Sú v nich zahrnuté aj toky migrantov medzi štátmi EÚ. Do východnej Európy zaraďuje OSN napríklad aj štáty Vyšehradskej štvorky, do južnej Európy aj štáty bývalej Juhoslávie. Imigranti zo západnej Ázie sú prevažne z Turecka a vojnou postihnutej Sýrie.

Takmer polovica imigrácie z východnej Európy (46 %) do EÚ smerovala do Nemecka a v druhom rade  do Talianska a Španielska. Dve tretiny emigrantov z Latinskej Ameriky a Karibiku odchádzali do Španielska. Zo severnej Afriky migranti smerovali najviac do Francúzska (49 %) a  Španielska. Menované štáty sú hlavné migračné destinácie v EÚ.

Nemecko bolo cieľom 30 %  zo všetkých imigrantov do EÚ, čo v absolútnych hodnotách znamenalo cez 9,7 milióna prišelcov za dané obdobie (z celkových 32,5 % imigrantov do štátov EÚ, či už vnútroeurópskych alebo z ostatných štátov mimo EÚ). Východná Európa k tomuto umiestneniu prispela najviac (46 % z celkovej nemeckej imigrácie), ale veľký podiel má západná a Stredná Ázia. Španielsko je destináciou pre 18 % migrácie do EÚ, okrem obyvateľstva z Latinskej Ameriky a Karibiku (44 %) sa tam usadili aj imigranti z východnej Európy a severnej Afriky. Imigrácia do Talianska (15 % imigrácie do EÚ) pozostávala predovšetkým z obyvateľov z východnej Európy (35 %), nasledovali prišelci z južnej Európy, Latinskej Ameriky a Karibiku, a južnej Ázie, severnej Afriky či západnej Európy. Pri imigrácii do Francúzska (9 % v rámci EÚ) jednoznačne prevláda severná Afrika (45 %). Slovensko, Česko a Maďarsko v rovnakom období prilákali hlavne obyvateľov z ostatných štátov východnej Európy (dokopy 66 % slovenskej imigrácie, 59 % tej českej, 35 % maďarskej). Do Poľska zas prišlo najviac ľudí z južnej Európy (25 %), porovnateľne veľa však aj zo severnej Ameriky a severnej Európy.

Graf : Zmena údajov imigračných bilaterálnych stavov pre štáty EÚ 1990-2020 (v miliónoch osôb)

Po prepočte imigrácie na počet obyvateľov v prijímajúcich EÚ štátoch sa poradie mení. V období 1990-2020 sa do popredia dostáva menšie Írsko, ktoré z 33 % imigrantov prijíma z východnej Európy a z ďalších 30 % zo severnej Európy. Počet imigrantov za celé obdobie dosiahol 13,1 % populácie Írska. Ďalšími štátmi, v ktorých imigrácia za 30 rokov presiahla 10 % populácie sú vyššie spomenuté Španielsko, Nemecko a Švédsko a tiež Cyprus a Rakúsko. Cyprus lákal hlavne obyvateľov západnej Ázie (21 %) a severnej Európy (20 %), ale aj obyvateľov z východnej Európy (16 %). Do Rakúska prichádzali najmä Východoeurópania (31 %), ľudia z južnej Európy (21 %), západnej Európy (16 %) a západnej Ázie (15 %). V Lotyšsku, Estónsku a Litve pozorujeme iný trend – miera imigrácie na Pobaltie v rokoch 1990-2020 klesla, (pričom išlo v drvivej väčšine o obyvateľstvo východnej Európy).

Graf : Zmena imigračných stavov 1990-2020 v štátoch EÚ (na počet obyvateľov, v %)

Pri pohľade na dekádu 2010-2020 bola stále najvýznamnejším zdrojovým regiónom imigrantov do EÚ východná Európa, aj keď v menšej miere (24 %) ako v rokoch 1990-2020. Z východnej Európy mierilo 57 % migrantov do Nemecka. Ďalšie dva relatívne významné regióny sú západná Ázia (17 %) a južná Európa (14 %). Najviac imigrantov zo západnej Ázie (najmä zo Sýrie a Turecka) prúdilo do Nemecka (64 %), Švédska a Holandska. Aj pre južnú Európu bolo toto obdobie Nemecko najpopulárnejšou destináciou (69 %).
Nemecko bolo v rokoch 2010-2020 s odstupom najvýznamnejšou destináciou migrácie do EÚ, keď prijalo 47 % všetkých imigrantov. V absolútnych hodnotách ide o 5,9 milióna ľudí z celkovej imigrácie do štátov EÚ. Najviac ich do Nemecka prišlo z východnej Európy (29 %), západnej Ázie (24 %) a južnej Európy (21 %). Francúzsko, ktoré ako druhé v poradí prijalo 10 % imigrantov do EÚ, zostalo najčastejšou voľbou pre ľudí zo severnej Afriky (47 % migrácie do Francúzska). Pred Španielsko, ktoré je naďalej najpríťažlivejšie pre obyvateľov Latinskej Ameriky a Karibiku (62 % z celkovej imigrácie do Španielska), sa dostáva Švédsko s 5 % podielom imigrácie do EÚ, ktoré láka hlavne obyvateľov západnej Ázie (36 %). Do Talianska s 5 % imigrácie do EÚ prišli hlavne migranti zo západnej Afriky a južnej Ázie (po 26 % pre oba regióny).
Do štátov V4 v tomto období (ešte pred vojnou na Ukrajine) prišlo najviac ľudí z východnej Európy (57 % z českej imigrácie, 54 % z poľskej, 53 % zo slovenskej a 33 % z maďarskej imigrácie).

Graf : Zmena údajov imigračných bilaterálnych stavov pre štáty EÚ medzi rokmi 2010 a 2020 (v miliónoch osôb)

V období 2010-2020 je Nemecko najpopulárnejšou destináciou v EÚ aj po prepočte imigrantov na počet obyvateľov (7,1 %). Za ním nasleduje vyššie spomenuté Švédsko (6,5 %) a Rakúsko (5,2 %). Do Rakúska vtedy prichádzali najmä ľudia z východnej Európy (36 %). Ďalej je možné spomenúť aj Belgicko (4,1 %) či Dánsko (3,8 %), pričom pri oboch je hlavným zdrojom migrantov východná Európa (26 % pre Belgicko a 28 % pre Dánsko). Popri vyššie spomenutom Pobaltí prichádzajúcom o obyvateľov východnej Európy (zhruba 125-tisíc ľudí všetky tri štáty spolu) v toto obdobie vidíme imigrantov ubúdať aj v Chorvátsku, konkrétne ide o imigrantov z južnej Európy (okolo 27-tisíc osôb).

Graf : Zmena imigračných stavov medzi rokmi 2010 a 2020 pre štáty EÚ (na počet obyvateľov, v %)

Európania emigrujú najmä v rámci Európy

Za dlhšie pozorované obdobie (1990-2020) obyvatelia štátov EÚ emigrovali najviac do členských štátov, respektíve Európy (89 %). Najviac lákavá bola pre nich západná (38 % z celkovej emigrácie zo štátov EÚ), severná (24 %) a južná oblasť európskeho územia (23 %), kde drvivá väčšina štátov patrí do EÚ. Východná Európa je porovnateľná so svojimi takmer 4 % z celkovej emigrácie z EÚ so západnou Áziou (4 %), severnou Amerikou (3 %) či s Oceániou (2 %).
Slovákov od pádu železnej opony najviac lákala západná (33 % slovenskej emigrácie) a severná Európa (32 %), menej východná Európa (22 %, z toho dve tretiny smerovali do Českej republiky). Obyvatelia zvyšku V4 jednoznačne uprednostňovali západnú časť Európy (64 % českej emigrácie, 67 % maďarskej a 61 % poľskej). Druhou voľbou pre poľskú a maďarskú populáciu bola severná Európa (34 % a 24 %), pre Česko zas východná (13 %).

V rokoch 2010-2020 boli destinácie emigrácie zo štátov V4 porovnateľné s 30-ročným obdobím s výnimkou Česka, kde je na druhej priečke severná Amerika a až následne severná Európa. Z hľadiska celej EÚ zostáva pre emigrantov najzaujímavejšia západná Európa (52 %). Severná Európa prilákala zhruba polovičný počet prisťahovalcov (25 %) a východná Európa približne osminu (6 %). Atraktívnosť južnej Európy klesla, keď v rokoch 2010-20 prilákala len 2 % emigrantov z EÚ.

ISA sa témou migrácie podrobnejšie zaoberala v komentári „Hlasovanie nohami: Kto sú víťazi a kto porazení v súťaži o ľudský kapitál v Európe“ a v blogu Populačný vývoj Európy v grafoch a diagramoch.

Aktualizované 02.01.2024