Znečistenie ovzdušia pevnými časticami sa na Slovensku znižuje, stále však patríme k najhorším v EÚ. Príčinou je najmä časté vykurovanie domácností pevným palivom. Dôsledkom sú astmatické prejavy, kardiovaskulárne a pľúcne ochorenia. V miere predčasných úmrtí kvôli zlej kvalite ovzdušia je Slovensko tretie najhoršie v EÚ. Úplne najhoršia situácia je v Žilinskom kraji.

Slovensko je hornatá a silno zalesnená krajina. Les pokrýva 40 % jeho plochy, čo je trochu viac ako európsky priemer (39 %). Tradičným zdrojom tepla pri kúrení a varení bolo drevo, ktoré je stále relatívne lacné a dostupné pre veľkú časť populácie. Aj dnes sa ním kúri najmä v obciach. Mestá využívajú hlavne centrálne vykurovanie plynom.

Súčasťou emisií pri spaľovaní tuhého paliva (drevo, štiepka, pelety) v kotloch sú aj častice PM2,5 (veľké v priemere maximálne 2,5 mikrometra). Obyvatelia Slovenska sú týmto časticiam vystavení viac ako je priemer krajín Európskej únie.

• S objemom 15,5 mikrogramov PM2,5 na meter kubický vzduchu (μg/m³) má Slovensko v Európskej únii hneď štvrté miesto po Poľsku (18,2), Bulharsku (17,5) a Chorvátsku (16). Priemer únie je 13,5 μg/m³.

• Za viac ako 82 % znečistenia sú zodpovedné domácnosti, pričom spomedzi krajín OECD je Slovensko z pohľadu tohto podielu na úplnom vrchole rebríčka. Zo 7 % je zodpovedný priemysel a z ďalších 7 % doprava.

• Priemysel na Slovensku vypúšťa do ovzdušia 0,5 kg pevných častíc na obyvateľa, čo je v porovnaní s ostatnými štátmi únie relatívne málo. Priemer EÚ je 1,4 kg na obyvateľa.

Neefektívny a vysoko emisný systém vykurovania domácností, pri ktorom sa používa tuhé palivo, je podľa OECD a Štatistického úradu SR najpoužívanejší v Žilinskom kraji (43 % celkového vykurovania) a v Banskobystrickom kraji (35 %). Zlá kvalita ovzdušia pôsobí neblaho na zdravie, spôsobuje astmatické prejavy, kardiovaskulárne a pľúcne ochorenia.

• Znečistené ovzdušie bolo v roku 2019 príčinou 9,3 % zo všetkých predčasných úmrtí. V EÚ máme tretí najvyšší podiel po Bulharsku (9,7 %) a Poľsku (10,5 %), pričom priemer EÚ je 6 %. Najviac sú zasiahnuté oblasti Košického a Žilinského kraja.

Dlhodobým riešením môže byť výmena kotlov na pevné palivo v domácnostiach či zvyšovanie tepelnej efektivity domov. Oba programy dotuje štát cez schémy z Plánu obnovy a odolnosti a Európskych štrukturálnych a investičných fondov ako je napríklad Zelená domácnostiam.

Z dlhodobého hľadiska sa ovzdušie na Slovensku zlepšilo z 26,3 μg/m³ PM2,5 v roku 1990 na 15,5 v roku 2020. Svetový priemer sa mierne zhoršil zo 41 μg/m³ v roku 1990 na 42,5 v roku 2020.

Vzduch s najvyššou koncentráciou pevných častíc PM2,5 dýchajú obyvatelia prevažne púštnych krajín severnej Afriky ako Mauretánia či Niger alebo štáty arabského polostrova Saudská Arábia či Kuvajt. Výrazne horší vzduch ako v Európe je aj napríklad v Indii alebo Číne.

Viac si prečítate v ekonomickom prehľade ISA:

Zobraziť ekonomický prehľad ISA (PDF)

Aktualizované 19.04.2024