Slovensko nedávno oslávilo 20 rokov od vstupu do Európskej únie. V roku 2004 vstúpilo spolu s nami ďalších 9 krajín, ktoré boli súčasťou takzvaného východného rozšírenia únie. Spomedzi nich zaznamenalo Slovensko za dve dekády tretí najrýchlejší rast reálneho HDP (o 81 %). Najväčší rast mala Malta (144 %) a po nej nasledovalo Poľsko (101 %).

• Podľa modelu Erste Group dosiahlo Slovensko iba vďaka členstvu o 16,2 % vyššie HDP na obyvateľa v porovnaní so scenárom, keby by sme do EÚ nevstúpili.

• Zo skupiny V4 najväčší prínos členstva zaznamenalo Poľsko, ktorého HDP na hlavu odvtedy narástlo vďaka členstvu v EÚ o 40,7 percenta.

Členstvo v EÚ prinieslo za dvadsať rokov aj nemalé finančné zdroje. Slovensku pomohli zvýšiť ekonomický potenciál najmä Európske štrukturálne a investičné fondy.

Od roku 2004 do roku 2022 Slovensko prijalo viac ako 36 miliárd eur z rozpočtu EÚ. Naopak, príspevok do rozpočtu únie bol takmer 12 miliárd eur, čím sa Slovensko stalo, podobne ako ostatných 9 krajín východného rozšírenia EÚ, čistým finančným príjemcom.

• Zo všetkých krajín EÚ bolo najväčším čistým príjemcom Poľsko (170 mld. €). S veľkým odstupom za ním je Grécko (87 mld. €) a prvú trojicu uzatvára Belgicko (70 mld. €).

• Do prvej desiatky krajín, ktoré získali z rozpočtu EÚ viac, ako do neho prispeli, sa zmestilo aj Slovensko s 24,5 miliardami eur za obdobie 2004-2022.

• Čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ je v súčasnosti len 9. Zďaleka najväčším je Nemecko (204 mld. €), nasleduje Francúzsko (100 mld. €) a Veľká Británia (84 mld. €).

Z eurofondov Slovensko vyčerpalo za posledných 10 rokov (2014-23) v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % HDP. Z týchto peňazí išlo na kapitálové výdavky, teda investície, v priemere 1,2 miliardy eur ročne.

• Priamy príspevok týchto investícií k ekonomickému rastu bol v priemere 0,6 % HDP ročne, čo tvorilo štvrtinu celkového rastu HDP (priemerný rast bol za uplynulú dekádu 2,4 % HDP ročne). Po zarátaní nepriamych vplyvov je príspevok EÚ zdrojov ešte vyšší.

V uplynulých rokoch sme začali okrem eurofondov čerpať aj peniaze z Plánu obnovy a odolnosti. Z celkového zdroja 6,4 miliardy eur je do roku 2026 vyčlenených 3,9 miliardy eur na investície. Európske peniaze tak pomáhajú Slovensku rásť a napredovať.

Aktualizované 09.05.2024