Žiaci s lepším socioekonomickým zázemím majú s výnimkou čitateľskej gramotnosti porovnateľné výsledky s inými krajinami. Celkové výsledky Slovenska ťahajú nadol najmä žiaci s najhorším zázemím. Druhým faktorom sú slabšie výsledky v čitateľskej gramotnosti naprieč populáciou.

V PISA testovaní 2022 bolo Slovensko pod priemerom OECD vo všetkých troch oblastiach. Rovnako tomu bolo aj v predošlých testovaniach okrem matematiky v cykloch 2006 a 2009. Najďalej od priemerného skóre OECD krajín sme boli vo všetkých oblastiach v roku 2015. Najnižšie skóre dosahujeme dlhodobo v čitateľskej gramotnosti, kde aj najviac zaostávame za priemerom OECD. Najlepšie skóre dosahujeme v matematike.

Jedným z faktorov slabších výsledkov Slovenska je horšie sociálno-ekonomické zázemie žiakov v porovnaní s priemerom OECD. Slovenskí žiaci sú v priemere najviac sociálne a ekonomicky znevýhodnení zo štátov V4 a druhí najviac znevýhodnení v EÚ po Rumunsku. Vyplýva to z indexu ekonomického, sociálneho a kultúrneho statusu, ktorý je meraný v rámci PISA testovania. Tento index obsahuje tri indikátory – materiálne zabezpečenie, najvyššie dosiahnuté vzdelanie rodičov a socioekonomický status povolania rodičov.

Testy PISA ukázali veľké rozptyly v skóre medzi žiakmi zoradenými do socioekonomických kvartilov, čo sú štvrtiny žiakov vo vzorke rozdelené podľa ich socioekonomického indexu. Celkový rozptyl v skóre, to znamená rozdiel medzi najvyšším a najnižším kvartilom, sme mali v testovaní z roku 2022 najvyšší v OECD v matematike a prírodovednej gramotnosti. Pri čitateľskej gramotnosti sme mali štvrtý najvyšší rozptyl. Ak sa ale pozrieme na rozptyl medzi najnižším a druhým najnižším kvartilom, tak ten máme bezkonkurenčne najvyšší. To znamená, že žiaci s najhorším socioekonomickým zázemím zaostávajú v testoch PISA za ostatnými žiakmi na Slovensku viac než v akejkoľvek inej krajine OECD.

Viac si môžete prečítať v najnovšom blogu ISA

Aktualizované 04.07.2024