Obnoviteľné zdroje v roku 2023 pokryli takmer štvrtinu slovenskej spotreby elektriny, ich podiel bude zrejme narastať
Aktualizované 21.03.2025
V roku 2023 dosiahol podiel obnoviteľných zdrojov (OZE) na celkovej spotrebe elektriny na Slovensku 24,2 %. Ide o historicky najvyšší podiel. Vo V4 je na tom najlepšie Poľsko (25,8 %), hoci má najväčší podiel tepelných elektrární a ako jediné zatiaľ nevyužíva jadrovú energiu.

- Podiel elektriny z OZE na celkovej spotrebe na Slovensku stúpol v rokoch 2005-2023 podľa Eurostatu z 15,7 % na 24,2 %. Vo V4 podiel najrýchlejším tempom rástol v Poľsku a ešte výraznejšie v Nemecku. Všetky štáty V4 výrazne zaostávajú za priemerom EÚ (45,3 %).
- Výhodou Slovenska a Francúzska je pokrytie vyše 60 % spotreby jadrom, ktoré je stabilným a relatívne čistým zdrojom energie. Oba štáty tak nemuseli podľa pravidiel EÚ prudko znižovať podiel fosílnych zdrojov energie a nahrádzať ich obnoviteľnými zdrojmi.
- Štruktúra výroby elektriny z OZE sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Dôvodom sú rozdiely v klimatických podmienkach, hospodárskej štruktúre a rozložení dopytu v čase. Na Slovensku sú podľa zistení ISA príčinou aj rôzne administratívne bariéry a odmietavý postoj obyvateľstva k veterným elektrárňam.
- Z hľadiska typov OZE na Slovensku dlhodobo dominujú vodné elektrárne (97 %). Podiel solárnych (1,4 %) a veterných (0,1 %) elektrární je zanedbateľný. To spôsobuje, že objem elektriny vyrobenej z OZE bol v rokoch 2014-2023 pomerne stabilný (priemer 5 465 GWh) a jej podiel na celkovej výrobe i spotrebe elektriny sa menil v závislosti od kolísania týchto kategórií.
- V iných štátoch sú jednotlivé zdroje zastúpené rovnomernejšie. V EÚ sú najrozšírenejšie veterné elektrárne (41,4 %) nasledované vodnými (30,3 %) a solárnymi (21,6 %).

Ako sa Slovensko pripravuje na nárast spotreby elektriny? Riešením je jadro aj potenciál rozvoja obnoviteľných zdrojov.
- Po spustení 3. (a 4.) reaktora v jadrovej elektrárni Mochovce bude Slovensko z hľadiska objemu vyrobenej elektriny energeticky sebestačné, čo sa však v budúcnosti môže zmeniť. Plánovaná dekarbonizácia priemyslu, elektrifikácia dopravy, rozvoj dátových centier či intenzívnejšie využívanie klimatizácií v dôsledku otepľovania takmer určite zvýšia spotrebu elektriny.
- Ministerstvo hospodárstva v aktualizovanom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne (INECP) počíta medzi rokmi 2020-2030 s rastom spotreby o 19-25 %. Vzhľadom na dekarbonizačné ciele EÚ je očakávaný ďalší rast aj po roku 2030.
- Na nárast spotreby by sme sa mali pripraviť už v súčasnosti. Podľa analýzy ISA sú OZE udržateľným a cenovo výhodným riešením, ale na využitie ich potenciálu musíme zlepšiť strategické plánovanie.
- INECP nepočíta s výstavbou ďalších veľkých vodných elektrární. Naopak, potenciál vidí v rozvoji biopalív, veternej a solárnej energie. Plán počíta v rokoch 2023-2030 s nárastom výroby elektriny zo slnka o 65 % (z 893 na 1 470 GWh); z biopalív ako bioplyn a biometán o 105 % (zo 440 na 900 GWh) a najviac z vetra o 24 900 % (zo 6 na 1 500 GWh). Naplnenie týchto prognóz je však podmienené zefektívnením povoľovacích procesov a prípadne aj motiváciou investorov.

Aktualizované 21.03.2025