Podľa dotazníkového prieskumu EU-SILC zažilo na Slovensku v roku 2023 kriminalitu, násilie alebo vandalizmus 3,4 % ľudí, čo je štvrtá najnižšia hodnota v EÚ. Priemer EÚ je 10 %. Maximum sme dosiahli v roku 2009, keď sa s týmito javmi stretlo 12,3 % ľudí. Odvtedy hodnota dlhodobo klesá.

Slovensko patrí medzi štáty s najväčším rozdielom v zažitej kriminalite u ľudí žijúcich v chudobe oproti ľuďom žijúcim mimo nej. Kým len 2,4 % ľudí s príjmom nad 60 % mediánovej hodnoty zažilo kriminalitu, u ľudí pod touto hranicou to je 9,3 %. Medzi ľuďmi žijúcimi v chudobe je teda tento jav častejší a dlhodobo sa drží na podobnej úrovni.

Väčšie rozdiely sú aj podľa miery urbanizácie. Na Slovensku zažilo kriminalitu vo veľkých mestách 6 % ľudí, v mestách a predmestiach 2,9 % a na vidieku 2,6 %. Ak zohľadníme aj riziko chudoby, tak vo veľkých mestách zažilo kriminalitu 25,6 % ľudí ohrozených chudobou a na vidieku 7,4 %.

Urbanizácia môže byť aj čiastočným vysvetlením, prečo je na Slovensku nízka zažitá kriminalita. Na vidieku je kriminalita vo všeobecnosti nižšia. Na Slovensku žije na vidieku 48,8 % obyvateľstva, čo je o 22,8 percentuálneho bodu viac ako priemer EÚ. Zároveň ide o najvyšší podiel v rámci EÚ.

Miera zažitej kriminality na Slovensku dlhodobo klesá podobne ako počet evidovaných trestných činov políciou. Dá sa tak predpokladať, že celková kriminalita od začiatku merania v roku 2008 skutočne klesla a nie je výsledkom neochoty nahlasovať ju. Najčastejšími trestnými činmi sú krádeže a vlámania.

Z okolitých štátov je na tom lepšie Poľsko, kde je zažitá kriminalita na úrovni 2,8 %. V Maďarsku je to 6,1 %, v Česku 6,6 % a v Rakúsku 7 %. Najmenej kriminality a vandalizmu v EÚ hlásia v Chorvátsku a Litve, najviac v Grécku a Holandsku. Grécko je zaujímavé tým, že kým inde v EÚ zažitá kriminalita a vandalizmus dlhodobo klesajú alebo stagnujú, tam za 20 rokov narástla (zo 7,8 na 20,9 %).

Aktualizované 16.04.2025