Autor isa
Slovensko po roku 1989 prebralo z vyspelých západných spoločností popri politickom, ekonomickom a kultúrnom modeli taktiež vzorce demografického správania. Klesla sobášnosť, pôrodnosť i potratovosť, a zároveň vzrástla rozvodovosť a podiel detí narodených mimo manželstva. Tieto zmeny spolu úzko súvisia a odohrali sa súčasne s tým, že jedna bola často príčinou druhej.
V treťom štvrťroku 2023 sa tržby v priemysle a maloobchode v troch štátoch V4 ani v Rakúsku po zohľadnení inflácie stále nedostali na predpandemickú úroveň. Výnimkou je Poľsko, ktoré zaznamenalo v oboch sektoroch reálny rast tržieb oproti štvrtému kvartálu 2019 o 9 %. V medziročnom porovnaní si pohoršil celý región. Vyplýva to z nominálnych dát Eurostatu, ktoré ISA očistila o vplyv inflácie.
V rokoch 2020-2023 vlády čelili pandémii, energetickej a inflačnej kríze v dôsledku vojny na Ukrajine. Aj v reakcii na uvedené krízy vlády prijali viacero nákladných opatrení. Vplyv 50 najväčších na rozpočet verejnej správy prevýšil 31 miliárd eur na strane výdavkov a 5,3 miliardy eur na strane príjmov na najbližšie 4 roky. Rozpočtovo nekryté sú opatrenia za 16,1 miliardy eur. Vyplýva to z analýzy, ktorú na základe doložiek vplyvov schválených opatrení pripravuje ISA.
Z predbežného odhadu Eurostatu vyplýva, že v októbri rast HICP inflácie (harmonizovaný index spotrebných cien) v eurozóne klesol na 2,9 %. Od júna 2023 rastie najrýchlejšie na Slovensku, aktuálne tempom 7,8 %. V jarných mesiacoch bola vyššia v pobaltských štátoch.
Vo verejnej diskusii sa často opakuje argument, že budovanie diaľničnej siete bude mať zásadný vplyv na posilnenie konkurencieschopnosti slovenských regiónov. Je nová diaľnica garanciou ekonomického rozvoja pre slovenské regióny? Túto otázku sme sa snažili zodpovedať v analýze „A highway is not a panacea: The impact of a new highway on the local labour market in Slovakia“, ktorú nájdete na stránke ISA tu: https://www.vlada.gov.sk/share/isa/dialnice.pdf.
Keď porovnáme celoživotné zárobky obyvateľov Slovenska, tí s vysokoškolským vzdelaním zarobia najlepšie. ISA to zistila pomocou regresnej analýzy, z ktorej vyplýva, že vyššie vzdelanie skutočne v priemere prináša vyšší príjem. Problematikou hodnoty vysokokvalifikovaných zamestnancov sme sa hlbšie zaoberali v analýze Magnet pre talent, na ktorej sa podieľala aj ISA.
Ľudský kapitál je jedným zo zdrojov rastu a preto je predmetom medzinárodnej súťaže. Celková populácia EÚ za ostatných 30 rokov narástla najmä vďaka západoeurópskym štátom, ktoré lákajú imigrantov. Naopak, pobaltské a balkánske štáty EÚ o obyvateľov prichádzajú. Pokles pôrodnosti spôsobil, že od roku 2010 rastie populácia EÚ len vďaka imigrácii. Pre V4 aj Slovensko je v súčasnosti veľkou príležitosťou integrácia utečencov z Ukrajiny. Z dlhodobého pohľadu je pre renomé a funkčnosť štátu rozhodujúce reformné úsilie, budovanie právneho štátu a inštitúcií brániacich zneužívaniu moci. Ovocím úspešných reforiem je rastúca dôvera obyvateľstva v spoločnosť, životná úroveň a s ňou potenciálne aj príťažlivosť krajiny pre vlastných občanov aj imigrantov.
Kapitalizačné dôchodkové piliere na Slovensku dlhodobo výkonnosťou zaostávajú za najlepšie nastavenými dôchodkovými schémami v Európe. Výnimkou sú indexové fondy, ktoré zarábajú porovnateľne s najvýkonnejšími fondami. Dôchodková reforma ukotvená v pláne obnovy má za cieľ priblíženie výkonnosti II. piliera k tým najlepším v Európe.
Pomáha veľkosť slovenským školám? Univerzite Komenského možno áno, iným školám skôr nie. Viac sa o vzťahu medzi veľkosťou vysokých škôl a ich umiestnení v rebríčkoch môžete dozvedieť v komentári ISA Prečo slovenské vysoké školy zaostávajú v svetových rebríčkoch (https://bit.ly/46iu6F1).
Slovensko je v digitálnych zručnostiach mierne nad priemerom Európskej únie. Aspoň základné digitálne zručnosti má podľa Eurostatu na Slovensku 55,2 % dospelých, čo je približne o jeden percentuálny bod viac ako priemer EÚ.