Autor isa
Výdavky na vedu a výskum často vedú k inováciám, ktoré pomáhajú zvyšovať konkurencieschopnosť, produktivitu práce a tým aj platy a životnú úroveň. Preto je užitočné porovnávať, koľko peňazí jednotlivé štáty investujú do vedy a výskumu. Slovensko sa v tomto ukazovateli síce zlepšuje, v medzinárodnom porovnaní ale stále výrazne zaostáva.
Pandemické roky 2020 a 2021 sa vyznačovali silnými vládnymi stimulmi, ktoré podnikom pomohli tvoriť vyššie príjmy aj bilanciu peňažných tokov, teda cash-flow. Rok 2022 bol už bez stimulov, veľká časť odvetví preto zostala pod úrovňou z roku 2019.
Pozícia zamestnancov na slovenskom trhu práce silnie. Kým nezamestnanosť dlhodobo klesá, voľných pracovných miest od roku 2021 pribúda. Zamestnávatelia preto čelia väčšiemu tlaku na zvyšovanie miezd, aby si udržali alebo získali zamestnancov. Čoraz častejšie ich tiež hľadajú v zahraničí.
Podľa dát z Eurostatu udalosti posledných štyroch rokov takmer neovplyvnili sezónnu cyklickosť v segmente oblečenia a obuvi v Rakúsku a v Poľsku. To sa ale nedá povedať o zvyšných troch susedných štátoch vrátane Slovenska.
Čoraz viac štátov EÚ má nulový alebo záporný prirodzený prírastok obyvateľov a ich populácia rastie len vďaka príchodu imigrantov. Najviac imigrantov je z východnej Európy, kam OSN zaraďuje aj štáty V4. Pribúdajú najmä imigranti zo západnej Ázie vrátane Turecka a Sýrie, a tiež z južnej Európy, kam patria aj štáty bývalej Juhoslávie. Najväčší magnet pre imigrantov je Nemecko.
Slovensko má nižšiu mieru investícií než podobne rozvinuté štáty. Príliv prostriedkov z európskych fondov výrazne nezvýšil mieru verejných investícií, ktoré majú klesajúci trend. Približovanie Slovenska k priemeru EÚ sa spomalilo. Jednou z príčin pomalšieho rastu ekonomiky je nízka miera investícií. K vyššej miere verejných investícií by mohli prispievať prostriedky z európskych fondov. Avšak čerpanie eurofondov sa nejaví byť dostatočne efektívne a zároveň môžeme pozorovať trend nahrádzania domácich zdrojov eurofondami, čo znižuje ich prínos.
Prvé medzinárodné testovanie 15- ročných žiakov PISA po pandémii prinieslo plošné zhoršenie výsledkov vo všetkých meraných oblastiach. Hoci v okolitých štátoch skóre tiež kleslo, sú na tom lepšie ako Slovensko a väčšinou aj v porovnaní s priemerom OECD. ISA sa podrobnejšie pozrela na výsledky v regionálnom kontexte.
Od decembra 2019 do októbra 2023 vzrástli ceny na Slovensku o 31 percent (HICP – harmonizovaný index spotrebiteľských cien), čo je na prvý pohľad vysoké číslo. S výnimkou Rakúska (22 %), kde sa inflácia vyvíjala rovnako ako priemer EÚ, však ceny u susedov rástli ešte rýchlejšie. V Poľsku a Česku o 36 %, v Maďarsku až o 46 %.
Slovensko po roku 1989 prebralo z vyspelých západných spoločností popri politickom, ekonomickom a kultúrnom modeli taktiež vzorce demografického správania. Klesla sobášnosť, pôrodnosť i potratovosť, a zároveň vzrástla rozvodovosť a podiel detí narodených mimo manželstva. Tieto zmeny spolu úzko súvisia a odohrali sa súčasne s tým, že jedna bola často príčinou druhej.
V treťom štvrťroku 2023 sa tržby v priemysle a maloobchode v troch štátoch V4 ani v Rakúsku po zohľadnení inflácie stále nedostali na predpandemickú úroveň. Výnimkou je Poľsko, ktoré zaznamenalo v oboch sektoroch reálny rast tržieb oproti štvrtému kvartálu 2019 o 9 %. V medziročnom porovnaní si pohoršil celý región. Vyplýva to z nominálnych dát Eurostatu, ktoré ISA očistila o vplyv inflácie.