V rámci EÚ ide o slušný rast. Ekonomiky celej EÚ27 aj eurozóny rástli podľa rýchleho odhadu Eurostatu vlani len 0,5 %-ným tempom. Aj pri pohľade na susedné krajiny patrí Slovensku za vlaňajšok prvenstvo. Rakúsko, Česko aj Maďarsko dokonca skĺzli do recesie.

Odhady do najbližšej budúcnosti tiež nie sú ružové. Indikátorom ekonomického zdravia celej EÚ je vývoj v Nemecku, kde ekonomika podľa tamojšej centrálnej banky mieri do recesie. Maloobchodné tržby v Nemecku v decembri klesli medziročne o 2 %, čo bol najväčší prepad od februára 2021. Aj s ohľadom na tento vývoj Európska centrálna banka znížila odhad rastu eurozóny na rok 2024 nadol z 0,6 % na 0,3 % HDP.

Za rýchlejší rast HDP v roku 2023 a tiež v najbližších rokoch vďačí Slovensko do veľkej miery peniazom, ktoré nám poskytla EÚ. Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy na verejné investície. Eurofondy patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky. Prudký rast čerpania súvisí s tým, že rok 2023 bol posledný, keď mohlo Slovensko dočerpať fondy z programového obdobia 2014-2021.

V rokoch 2024-26 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur. Zdroje z eurofondov a plánu obnovy vlani pokryli takmer polovicu všetkých verejných investícií a tak to bude aj v najbližších rokoch.

Podobne vysoké krytie malo Slovensko iba v roku 2011, keď boli investície z dôvodu šetrenia na rekordne nízkej úrovni a v roku 2015, keď finišovalo čerpanie z končiaceho sa programového obdobia 2007-13.

Celkovo Slovensko vyčerpalo za posledných desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % HDP. Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol 0,6 % HDP ročne. Pre porovnanie, priemerný rast HDP v rovnakom období 2014-23 bol 2,4 % HDP.

V rokoch 2014-23 smerovalo z vyčerpaných európskych peňazí v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania.

V rokoch 2024-26 bude investíciám pomáhať najmä plán obnovy, v ktorom je na tento účel vyčlenených 3,9 miliardy eur. Vďaka peniazom z EÚ tak môžeme stavať nové nemocnice, cesty a školy, alebo opravovať tie, ktoré už stoja.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.