Kategória: Aktuality
Slovensko nedávno oslávilo 20 rokov od vstupu do Európskej únie. V roku 2004 vstúpilo spolu s nami ďalších 9 krajín, ktoré boli súčasťou takzvaného východného rozšírenia únie. Spomedzi nich zaznamenalo Slovensko za dve dekády tretí najrýchlejší rast reálneho HDP (o 81 %). Najväčší rast mala Malta (144 %) a po nej nasledovalo Poľsko (101 %).
V roku 2023 zomrelo na Slovensku 54-tisíc ľudí. To je o 26 % menej ako v roku 2021, kedy bola koronakríza v plnom prúde a o 9 % menej ako v roku 2022. Celkový počet úmrtí bol vlani len o 1 % vyšší ako päťročný priemer 2015 – 2019 pred nástupom pandémie.
Slovensko je lídrom krajín Vyšehradskej štvorky v raste produktivity práce. Vďaka tomu je stále zaujímavé pre investorov, a to aj po zohľadnení rastúcich nákladov práce. V produktivite práce meranej ako podiel HDP v parite kúpnej sily (teda po zohľadnení cenových rozdielov) a počtu odpracovaných hodín sme boli podľa OECD v roku 2008 na úrovni 72,6 % priemeru krajín EÚ. V roku 2022 to už bolo 85,7 %.
Znečistenie ovzdušia pevnými časticami sa na Slovensku znižuje, stále však patríme k najhorším v EÚ. Príčinou je najmä časté vykurovanie domácností pevným palivom. Dôsledkom sú astmatické prejavy, kardiovaskulárne a pľúcne ochorenia. V miere predčasných úmrtí kvôli zlej kvalite ovzdušia je Slovensko tretie najhoršie v EÚ. Úplne najhoršia situácia je v Žilinskom kraji.
V jadrových elektrárňach sa vyrobí väčšina elektriny na Slovensku. Po Francúzsku máme druhý najväčší podiel jadra na svete. Palivo momentálne dovážame výhradne z Ruska, vzhľadom na jednostrannú závislosť a geopolitické súvislosti ale hľadáme alternatívnych dodávateľov.
Európanky odkladajú narodenie prvého dieťaťa do čoraz vyššieho veku. Od roku 2013 do roku 2022 sa zvýšil priemerný vek prvorodičiek v celej EÚ z 28,8 na 29,7 roka. Mladšie ženy rodia prvýkrát spravidla v štátoch bývalého východného bloku a naopak staršie na západe.
Slovensko je silne priemyselná krajina. Dokazujú to čísla exportu do zahraničia, kde kategória strojov a dopravných prostriedkov tvorí až 63 % v celkovom objeme 68 miliárd eur. Hlavnou položkou sú automobily, ktorých podiel na vývoze stúpol z 20 % v roku 2010 na vlaňajších 35 %.
V čase pandémie bolo odložených takmer 200 tisíc operácií a každý tretí pacient sa nedostal na plánovanú operáciu. Počet operácií sa priblížil k úrovni pred pandémiou až v roku 2022. Priemerné čakacie doby na vybrané operácie ako aj počet čakateľov napriek tomu stále rastú. Dlhé čakacie doby na operačné zákroky bez ohrozenia života sú dlhodobým problémom v mnohých krajinách EÚ. Podľa najnovších dát sa problém na Slovensku zhoršuje.
Priemysel prestavuje významný pilier slovenskej ekonomiky. V posledných rokoch však z neho odchádzajú ľudia pracovať do služieb, kde platy rastú v priemere rýchlejšie a často sú aj vyššie. Slovensko sa tak približuje vyspelým ekonomikám, ktoré sú zvyčajne viac založené na službách a menej na priemysle.
Občania Slovenska vynakladajú na bývanie menej peňazí v pomere k príjmom ako inde v Európe. Kým výdavky slovenských domácností spojené s bývaním tvoria podľa Eurostatu 15,2 % ich disponibilného príjmu, priemer EÚ je 19,6 %. Na druhej strane máme na Slovensku menej priestoru na bývanie, ako majú obyvatelia väčšiny ostatných krajín EÚ. V preplnených obydliach býva 31,8 % populácie, priemer EÚ je 16,8 %.