Kategória: Aktuality
V rokoch 2018-2024 rástli celkové výdavky na lieky podobne ako inflácia, ale pomalšie ako platy či celkové výdavky zdravotných poisťovní. Kým výdavky na lieky sa zvýšili z 1,79 miliardy eur na 2,45 miliardy, čo je nárast o 37 %, inflácia stúpla v rovnakom období kumulatívne o 38 %, priemerná nominálna mesačná mzda o 50 %...
Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) plní od apríla tohto roku úlohu sekretariátu Rady vlády Slovenskej republiky pre konkurencieschopnosť a produktivitu (RVKP). Rada analyzuje prijaté stratégie a politiky, koordinuje ministerstvá a ďalšie subjekty a navrhuje odporúčania a opatrenia vláde pre podporu produktivity a konkurencieschopnosti Slovenska. Chce pri tom užšie spolupracovať s odborníkmi a zástupcami stavovských a odborných organizácií. Všetko o RVKP sa dozviete tu....
Podľa dotazníkového prieskumu EU-SILC zažilo na Slovensku v roku 2023 kriminalitu, násilie alebo vandalizmus 3,4 % ľudí, čo je štvrtá najnižšia hodnota v EÚ. Priemer EÚ je 10 %. Maximum sme dosiahli v roku 2009, keď sa s týmito javmi stretlo 12,3 % ľudí. Odvtedy hodnota dlhodobo klesá.
Európsky Index sociálneho pokroku (EU-SPI) je nástroj, ktorý nezávisle od ekonomických ukazovateľov meria sociálny pokrok v regiónoch Európskej únie. V roku 2024 sa Slovensko umiestnilo so skóre 84,8 pod priemerom EÚ (100). Podobné skóre malo aj Poľsko (86,5) a Maďarsko (84,9). Z V4 dosiahlo nadpriemerný výsledok len Česko so skóre 102,3. S veľkým náskokom vedú...
V roku 2023 dosiahol podiel obnoviteľných zdrojov (OZE) na celkovej spotrebe elektriny na Slovensku 24,2 %. Ide o historicky najvyšší podiel. Vo V4 je na tom najlepšie Poľsko (25,8 %), hoci má najväčší podiel tepelných elektrární a ako jediné zatiaľ nevyužíva jadrovú energiu.
Ako sa mení dostupnosť bývania na Slovensku? V porovnaní s rokom 2014 sú nominálne ceny nehnuteľností na bývanie vyše dvojnásobné. Ak však zohľadníme infláciu, sú vyššie o necelých 50 %. Ešte lepšie o dostupnosti vypovedá porovnanie s vývojom miezd. V pomere k priemernej hrubej mzde vzrástli ceny domov a bytov o necelých 20 %.
Podiel ľudí pracujúcich z domu dlhodobo rastie v celej EÚ. Najväčší nárast nastal počas pandémie. Kým v roku 2019 na Slovensku podľa dotazníkového prieskumu Eurostatu pracovalo z domu 9,5 % zamestnaných, v roku 2021 to bolo 15 %. Po pandémii podiel mierne klesol na 13 %. Podobný trend vidno aj v okolitých štátoch.
Slovensko v roku 2023 vypustilo podľa Eurostatu 368 gramov skleníkových plynov na jedno euro vytvorenej pridanej hodnoty, ktorá približne vyjadruje veľkosť hrubého domáceho produktu. Je to najmenej vo V4, čo znamená, že sme spomedzi štvorice štátov v tomto ukazovateli najekologickejší. V rebríčku EÚ sa Slovensko nachádza na desiatej najvyššej priečke a nad európskym priemerom, ktorý je 224 g/€.
Európska komisia vyplatila ku koncu vlaňajška členským štátom 306 miliárd eur z plánu obnovy a odolnosti (POO), čo je 47 % z celkovo 650 miliárd eur. Najvyšší podiel financií získalo Francúzsko (77 %). Slovensko dostalo 3,5 miliardy z celkovej alokácie 6,4 miliardy eur. S podielom 54 % vyplatených zdrojov sa tak zaradilo na piate miesto v EÚ a na prvé miesto vo V4.
Slovensko malo vlani štvrtú najnižšiu bezdetnosť v európskych štátoch OECD. Podiel 49-ročných bezdetných žien u nás dosiahol 11,5 percenta. Za ostatných 20 rokov bezdetnosť u nás vzrástla o dva percentuálne body. Podiel žien, ktoré sa narodili v roku 1975 a nemajú žiadne dieťa, sa podľa OECD v Európe pohybuje od 5,6 do 23,9 %.