Kategória: Aktuality
Na Slovensku sa zvýšil podiel ľudí vo veku 25 až 34 rokov s vysokoškolským titulom. Podľa Eurostatu stúpol zo 14 % v roku 2004 na 40 % v roku 2023. Zo susedných krajín majú vyšší podiel Poľsko (46,3 %) a Rakúsko (43,5 %). Naopak, nižší majú Česko (33,7 %) či Maďarsko (29,4 %). Priemer EÚ predstavuje 43,1 %.
Inflačná a energetická kríza spôsobená vojnou na Ukrajine zvýšila rizikové prirážky na dlhopisy členov EÚ. Viac ako Slovensko, ktoré vďačí za stabilnejšiu menovú politiku členstvu v eurozóne, to pocítili okolité krajiny Vyšehradskej štvorky.
Chudoba na Slovensku ohrozuje najmä neúplné rodiny s deťmi, rodiny s troma a viac deťmi a osamelých dôchodcov. Kým vo veku detí (0-17 rokov) je ohrozených 25,3 % obyvateľov, v kategórii seniorov (65-74 rokov) je to 13,3 %.
Žiaci s lepším socioekonomickým zázemím majú s výnimkou čitateľskej gramotnosti porovnateľné výsledky s inými krajinami. Celkové výsledky Slovenska ťahajú nadol najmä žiaci s najhorším zázemím. Druhým faktorom sú slabšie výsledky v čitateľskej gramotnosti naprieč populáciou.
K 31. decembru 2024 končí platnosť 5-ročnej tranzitnej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. Ukrajina avizuje, že nepodporí pokračovanie prepravy ruského plynu do Európy v súčasnom režime. Chce tak obmedziť finančné toky, ktoré môže Rusko používať na vedenie vojny na Ukrajine.
Nové pravidlá pre limit verejných výdavkov vyžadujú prijatie ozdravných opatrení za 1,5-2,8 % HDP do roku 2027. Deficit verejných financií by tak klesol z 5,7 % HDP v tomto roku na 2,6-4,0 % HDP v roku 2027. Verejný dlh by v rovnakom čase stúpol na 61,8-64,4 % HDP. Vyplýva to z prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vláda na rokovaní 23. mája schválila návrh na vytvorenie systému monitorovania plnenia programového vyhlásenia vlády. Po prvý raz tak bude sledovať a odpočtovať plnenie vlastných cieľov. Na odpočtovaní sa bude podieľať aj Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Ceny bytov a domov rástli v rokoch 2013-2022 vo väčšine krajín Európskej únie rýchlejšie ako priemerné mzdy. Naopak, ceny nájmov rástli väčšinou pomalšie. V porovnaní s minulosťou je cenovo dostupnejšie si bývanie prenajímať, menej dostupná je kúpa nehnuteľností.
V roku 2008 sme si z priemernej hodinovej mzdy mohli kúpiť 4,2 litra benzínu alebo 3,9 litra nafty, čo bolo najmenej spomedzi susedných krajín. O 15 rokov neskôr, teda v roku 2023, sme si už mohli kúpiť 7,9 litra benzínu alebo 8,1 litra nafty. Naša kúpna sila sa tak pri pohonných hmotách zhruba zdvojnásobila.
Slovensko nedávno oslávilo 20 rokov od vstupu do Európskej únie. V roku 2004 vstúpilo spolu s nami ďalších 9 krajín, ktoré boli súčasťou takzvaného východného rozšírenia únie. Spomedzi nich zaznamenalo Slovensko za dve dekády tretí najrýchlejší rast reálneho HDP (o 81 %). Najväčší rast mala Malta (144 %) a po nej nasledovalo Poľsko (101 %).