Kategória: Aktuality
Žiaci s lepším socioekonomickým zázemím majú s výnimkou čitateľskej gramotnosti porovnateľné výsledky s inými krajinami. Celkové výsledky Slovenska ťahajú nadol najmä žiaci s najhorším zázemím. Druhým faktorom sú slabšie výsledky v čitateľskej gramotnosti naprieč populáciou.
K 31. decembru 2024 končí platnosť 5-ročnej tranzitnej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. Ukrajina avizuje, že nepodporí pokračovanie prepravy ruského plynu do Európy v súčasnom režime. Chce tak obmedziť finančné toky, ktoré môže Rusko používať na vedenie vojny na Ukrajine.
Nové pravidlá pre limit verejných výdavkov vyžadujú prijatie ozdravných opatrení za 1,5-2,8 % HDP do roku 2027. Deficit verejných financií by tak klesol z 5,7 % HDP v tomto roku na 2,6-4,0 % HDP v roku 2027. Verejný dlh by v rovnakom čase stúpol na 61,8-64,4 % HDP. Vyplýva to z prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vláda na rokovaní 23. mája schválila návrh na vytvorenie systému monitorovania plnenia programového vyhlásenia vlády. Po prvý raz tak bude sledovať a odpočtovať plnenie vlastných cieľov. Na odpočtovaní sa bude podieľať aj Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Ceny bytov a domov rástli v rokoch 2013-2022 vo väčšine krajín Európskej únie rýchlejšie ako priemerné mzdy. Naopak, ceny nájmov rástli väčšinou pomalšie. V porovnaní s minulosťou je cenovo dostupnejšie si bývanie prenajímať, menej dostupná je kúpa nehnuteľností.
V roku 2008 sme si z priemernej hodinovej mzdy mohli kúpiť 4,2 litra benzínu alebo 3,9 litra nafty, čo bolo najmenej spomedzi susedných krajín. O 15 rokov neskôr, teda v roku 2023, sme si už mohli kúpiť 7,9 litra benzínu alebo 8,1 litra nafty. Naša kúpna sila sa tak pri pohonných hmotách zhruba zdvojnásobila.
Slovensko nedávno oslávilo 20 rokov od vstupu do Európskej únie. V roku 2004 vstúpilo spolu s nami ďalších 9 krajín, ktoré boli súčasťou takzvaného východného rozšírenia únie. Spomedzi nich zaznamenalo Slovensko za dve dekády tretí najrýchlejší rast reálneho HDP (o 81 %). Najväčší rast mala Malta (144 %) a po nej nasledovalo Poľsko (101 %).
V roku 2023 zomrelo na Slovensku 54-tisíc ľudí. To je o 26 % menej ako v roku 2021, kedy bola koronakríza v plnom prúde a o 9 % menej ako v roku 2022. Celkový počet úmrtí bol vlani len o 1 % vyšší ako päťročný priemer 2015 – 2019 pred nástupom pandémie.
Slovensko je lídrom krajín Vyšehradskej štvorky v raste produktivity práce. Vďaka tomu je stále zaujímavé pre investorov, a to aj po zohľadnení rastúcich nákladov práce. V produktivite práce meranej ako podiel HDP v parite kúpnej sily (teda po zohľadnení cenových rozdielov) a počtu odpracovaných hodín sme boli podľa OECD v roku 2008 na úrovni 72,6 % priemeru krajín EÚ. V roku 2022 to už bolo 85,7 %.
Znečistenie ovzdušia pevnými časticami sa na Slovensku znižuje, stále však patríme k najhorším v EÚ. Príčinou je najmä časté vykurovanie domácností pevným palivom. Dôsledkom sú astmatické prejavy, kardiovaskulárne a pľúcne ochorenia. V miere predčasných úmrtí kvôli zlej kvalite ovzdušia je Slovensko tretie najhoršie v EÚ. Úplne najhoršia situácia je v Žilinskom kraji.