Kategória: Aktuality
Z predbežného odhadu Eurostatu vyplýva, že v októbri rast HICP inflácie (harmonizovaný index spotrebných cien) v eurozóne klesol na 2,9 %. Od júna 2023 rastie najrýchlejšie na Slovensku, aktuálne tempom 7,8 %. V jarných mesiacoch bola vyššia v pobaltských štátoch.
Vo verejnej diskusii sa často opakuje argument, že budovanie diaľničnej siete bude mať zásadný vplyv na posilnenie konkurencieschopnosti slovenských regiónov. Je nová diaľnica garanciou ekonomického rozvoja pre slovenské regióny? Túto otázku sme sa snažili zodpovedať v analýze „A highway is not a panacea: The impact of a new highway on the local labour market in Slovakia“, ktorú nájdete na stránke ISA tu: https://www.vlada.gov.sk/share/isa/dialnice.pdf.
Keď porovnáme celoživotné zárobky obyvateľov Slovenska, tí s vysokoškolským vzdelaním zarobia najlepšie. ISA to zistila pomocou regresnej analýzy, z ktorej vyplýva, že vyššie vzdelanie skutočne v priemere prináša vyšší príjem. Problematikou hodnoty vysokokvalifikovaných zamestnancov sme sa hlbšie zaoberali v analýze Magnet pre talent, na ktorej sa podieľala aj ISA.
Ľudský kapitál je jedným zo zdrojov rastu a preto je predmetom medzinárodnej súťaže. Celková populácia EÚ za ostatných 30 rokov narástla najmä vďaka západoeurópskym štátom, ktoré lákajú imigrantov. Naopak, pobaltské a balkánske štáty EÚ o obyvateľov prichádzajú. Pokles pôrodnosti spôsobil, že od roku 2010 rastie populácia EÚ len vďaka imigrácii. Pre V4 aj Slovensko je v súčasnosti veľkou príležitosťou integrácia utečencov z Ukrajiny. Z dlhodobého pohľadu je pre renomé a funkčnosť štátu rozhodujúce reformné úsilie, budovanie právneho štátu a inštitúcií brániacich zneužívaniu moci. Ovocím úspešných reforiem je rastúca dôvera obyvateľstva v spoločnosť, životná úroveň a s ňou potenciálne aj príťažlivosť krajiny pre vlastných občanov aj imigrantov.
Kapitalizačné dôchodkové piliere na Slovensku dlhodobo výkonnosťou zaostávajú za najlepšie nastavenými dôchodkovými schémami v Európe. Výnimkou sú indexové fondy, ktoré zarábajú porovnateľne s najvýkonnejšími fondami. Dôchodková reforma ukotvená v pláne obnovy má za cieľ priblíženie výkonnosti II. piliera k tým najlepším v Európe.
Pomáha veľkosť slovenským školám? Univerzite Komenského možno áno, iným školám skôr nie. Viac sa o vzťahu medzi veľkosťou vysokých škôl a ich umiestnení v rebríčkoch môžete dozvedieť v komentári ISA Prečo slovenské vysoké školy zaostávajú v svetových rebríčkoch (https://bit.ly/46iu6F1).
Slovensko je v digitálnych zručnostiach mierne nad priemerom Európskej únie. Aspoň základné digitálne zručnosti má podľa Eurostatu na Slovensku 55,2 % dospelých, čo je približne o jeden percentuálny bod viac ako priemer EÚ.
Slovensko má dlhodobo negatívne migračné saldo, teda viac občanov odchádza ako prichádza. Dobrou správou ale je, že počet odchádzajúcich v období 2006 až 2019 klesá. Napriek tomu sme svedkami výrazného odlivu mozgov, keďže stúpa podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov na zápornom migračnom salde. Vyplýva to z dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Vláda schválila aktualizované implementačné plány z dielne ISA s cieľom efektívnejšie používať verejné zdroje v oblasti informatizácie, obrany, kultúry a pôdohospodárstva (https://bit.ly/3PPVRPf).
Slovenské univerzity najvýraznejšie zaostávajú najmä v počte citácií, v kvalite výskumu a v skupine indikátorov „výučba“ a „spolupráca so zahraničím“. Viac o umiestnení slovenských vysokých škôl v medzinárodných rebríčkoch kvality si môžete prečítať v blogu s názvom Univerzita Komenského čoraz viac zaostáva za rivalmi z okolitých štátov bit.ly/blogISA, alebo aj v komentári ISA s názvom Prečo slovenské vysoké školy zaostávajú v svetových rebríčkoch bit.ly/komentarISA.