• Rast ekonomiky na Slovensku sa na rozdiel od Česka či Maďarska v prvom kvartáli 2023 udržal v kladných číslach v medziročnom (1 %) aj medzikvartálnom vyjadrení (0,3 %).
• Výbor pre makroekonomické prognózy na ministerstve financií v júni zhoršil prognózu rastu ekonomiky Slovenska oproti februárovým odhadom o 0,1 % na 1,2 % v 2023 a o 0,5 % na 1,3 % v roku 2024. Dôvodom sú vysoké ceny, ktoré tlmia spotrebu domácností, a potreba konsolidácie vládnych výdavkov. Motorom ekonomiky zostávajú investície, najmä zo zdrojov EÚ.
• Vysoké ceny v regióne strednej a východnej Európy bude pravdepodobne ťažké dostať v horizonte najbližších rokov pod referenčnú úroveň 2 %. Hlavnými motormi inflácie ostávajú vysoké ceny potravín a rastúce zisky firiem. Podľa analýzy ECB až dve tretiny inflácie v 2022 boli spôsobené zvýšenými ziskami firiem, predtým to bola jedna tretina. Fenomén nazývaný „greedflation“ (po slovensky chamtivá inflácia) pravdepodobne spôsobil, že zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnymi bankami je menej účinné.

Viac sa dočítate v aktuálnom ekonomickom prehľade ISA.

Pandémia výrazne poznačila ekonomiku celej Európskej únie. V roku 2020 reálny HDP v EÚ medziročne klesol o 6,1 %, čo je viac ako počas globálnej finančnej krízy pred 15 rokmi.

Koronakríza značne ovplyvnila stav verejných financií v jednotlivých členských štátoch. Rástli dlhy aj deficity verejných financií. Očakáva sa, že vysoká miera zadlženia v pomere k HDP pretrvá a zostane nad úrovňou spred pandémie ďalšiu dekádu.

Väčšina štátov zaznamenala prvý pokles HDP v 1. štvrťroku 2020 (okrem Estónska, Írska, Poľska a Rumunska, kde to bolo až v 2. štvrťroku 2020). Preto označujeme úroveň ekonomiky pred týmto obdobím, čiže 4. štvrťrok 2019, za predpandemickú úroveň.

Írsko, Luxembursko a Litva sa dostali na predkrízovú úroveň už v 3. štvrťroku 2020. Tesne za nimi nasledovalo Estónsko v 4. štvrťroku 2020. Luxembursko a dva pobaltské štáty okrem toho zaznamenali v roku 2020 najmenší pokles HDP, Írsko dokonca rástlo.

Vo väčšine členských štátov sa ekonomický rast obnovil na jar 2021, vďaka čomu sa následne viac ako polovica štátov EÚ v 2. a 3. štvrťroku 2021 dostala na predcovidovú úroveň. HDP celej EÚ sa vrátil na hodnoty spred pandémie v 3. štvrťroku 2021, v eurozóne to bolo o kvartál neskôr.

Slovenská ekonomika v roku 2020 klesla o 3,4 %, čo bolo menej než priemer EÚ. Napriek tomu sa zotavila ako jedna z posledných – v 1. kvartáli 2022.

Ako posledné sa dostalo na predpandemickú úroveň Nemecko. Pandémia COVID-19 a súvisiace dodávateľské problémy mali podľa nemeckého štatistického úradu väčší vplyv na tamojšiu ekonomiku ako na hospodárstvo ostatných členských štátov EÚ.

Španielsko a Česko sa doposiaľ ekonomicky nedostali na predkrízovú úroveň.