Muži dosahujú najvyšší príjem vo veku 44 rokov, pri ženách je príjmový vrchol posunutý o dva roky neskôr na 46 rokov. Ženy na vrchole kariéry oproti mužom príjmovo zaostávajú o 15 %.

Nižšie príjmy žien majú niekoľko možných vysvetlení. Napríklad, časť žien po materskej či rodičovskej dovolenke pracuje iba na čiastočný úväzok a roky mimo práce počas tohto obdobia môžu prispieť k pomalšiemu kariérnemu rastu v porovnaní s mužmi. Hoci dostupné údaje neumožňujú tieto tvrdenia priamo potvrdiť, nasledovné zistenia im nasvedčujú:

• Do 29. roku života príjem výrazne rastie u mužov aj žien, pričom vo veku 25-29 rokov zarábajú obe pohlavia približne rovnako. Zatiaľ čo u mužov vo veku 30-34 rokov príjem ďalej rastie, pri ženách takmer stagnuje.
• Najčastejšie ženy odchádzajú na materskú dovolenku podľa OSN vo veku 25-34 rokov. Po návrate z nej začnú príjmovo zaostávať za mužmi, ktorí nemali prerušenú kariéru.
• V 35. roku života vzniká medzi pohlaviami najvýraznejší príjmový rozdiel a trvá až do veku 43 rokov. V tomto období muži zarábajú v priemere o 200 eur mesačne viac ako ženy (o 15 %).

S pribúdajúcim vekom sa príjmový rozdiel medzi pohlaviami znižuje, ale zostáva realitou. V čase odchodu do dôchodku je na úrovni približne 3-7 %. Dôvodom môže byť, že s rastúcim vekom klesá počet čiastočných úväzkov a aj kariérny deficit žien.

Finančne najúspešnejšie obdobie, keď pracujúci na Slovensku zarábali v priemere aspoň 95 % maxima (najmenej 1 390 € mesačne), bolo vlani vo veku 38 až 52 rokov (ročníky 1971 až 1985). Zaujímavosťou je, že túto podmienku ešte tesne splnil aj ročník 1961, teda ľudia pred odchodom do dôchodku, ktorí si prilepšili zrejme vďaka odmenám a odchodnému.

Uvedené porovnania vyplývajú z dát Sociálnej poisťovne o príjmoch pracujúcich za rok 2023, ktoré spracovala ISA. Celkový príjem za každého pracujúceho meriame ako súčet vymeriavacích základov na platenie starobného poistenia z pracovných zmlúv, dohôd, živnosti a obdobných vzťahov.

Inými slovami, ide o informáciu o aktívnych príjmoch pracujúceho, nepočítajú sa sem napríklad príjmy z prenájmu či predaja nehnuteľnosti. Zároveň ide o iné údaje ako vyhodnocuje Štatistický úrad (ŠÚ SR) pri výpočte priemernej mzdy, ktorá vlani dosiahla 1 430 €. ŠÚ SR na rozdiel od ISA údaje zvyšuje o štatistický odhad neevidovanej mzdy (sivá ekonomika).

Percentuálny podiel vyjadruje počet neobsadených miest vo verejnej minimálnej sieti určenej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR. Zatiaľ čo počet lekárov mierne klesá, percentuálny aj absolútny počet neobsadených miest stúpa.

Prejavuje sa to na vyššej vyťaženosti lekárov. Rizikom je zhoršovanie dostupnosti aj kvality starostlivosti o pacientov.

V januári 2024 chýbalo 533 všeobecných lekárov z 2 444 miest a 236 pediatrov z potrebného počtu 1152 miest.

Popri nedostatku je problémom aj vysoký vek lekárov.

• V januári 2024 evidoval rezort zdravotníctva priemerný vek všeobecných lekárov 57 rokov. Z celkového počtu je 39 % lekárov v dôchodkovom veku (nad 63 rokov).

• Priemerný vek lekárov pre deti a dorast je 60 rokov, pričom takmer každý druhý (47 %) je v dôchodkovom veku.

• Odchod lekárov do dôchodku bude bez adekvátnej náhrady nedostatok ďalej prehlbovať.

Nedostatok lekárov sa prejavuje na raste priemerného počtu návštev a tým aj ich vyťaženosti. Všeobecný lekár mal vlani 654 návštev pacientov mesačne (nárast o 44 oproti roku 2021) a pediater 562 (nárast o 154 oproti roku 2021).

Zmierniť nedostatok pomáha dotácia na zriadenie vlastnej ambulancie. Z plánu obnovy a odolnosti je vyčlenených 10 miliónov eur na otvorenie 124 ambulancií do júna 2026. Zatiaľ bolo z tejto schémy podporených 89 žiadostí. Ministerstvo zdravotníctva tiež vlani výrazne zvýšilo rozpočet pre ambulantný sektor.

Niektoré dlhodobo plánované zmeny sa počas roka 2024 uvádzajú do praxe, rozširujú sa napríklad kompetencie lekárov a sestier. K zníženiu administratívnej záťaže ani k revízii motivačného mechanizmu financovania ambulancií však zatiaľ nedošlo. Súčasný úhradový mechanizmus ambulancií je založený na kombinácii mesačných paušálnych sadzieb podľa množstva pacientov (systém kapitácie) a odmien za výkony, napríklad očkovania, preventívne prehliadky alebo prístrojové a laboratórne vyšetrenia.

Otázkou nastavenia financovania všeobecných lekárov sa zaoberali aj v zahraničí (USA, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Nemecko). Vo viacerých štátoch sa dopracovali k podobným reformám, ktoré viedli k efektívnejšiemu a hospodárnejšiemu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti. Spoločným prvkom je doplnenie systému odmeňovania lekárov o parametre merajúce kvalitu a výsledky liečby pacienta.

Napriek tomu, že v priemere odpracujeme viac hodín týždenne ako priemerný Európan, dlhé pracovné týždne (49 hodín a viac) sa na Slovensku týkali menšieho podielu pracujúcich ako v EÚ:

• Dlhý pracovný týždeň odpracovalo na Slovensku v hlavnom zamestnaní 6,1 % pracujúcich. Priemer EÚ bol 7,1 %.

• Tento podiel bol vyšší u mužov (9,7 %) ako u žien (2,1 %).

• Dlhý pracovný čas sa najviac týkal podnikateľov so zamestnancami (36,8 %), menej podnikateľov bez zamestnancov (26,4 %) a najmenej zamestnancov (2,2 %).

Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s nižším počtom rokov strávených v práci, konkrétne 35,7 roka. Odhadovaná dĺžka pracovného života je u mužov 37 rokov a u žien 34,3 roka. V priemere EÚ je rozdiel väčší. U mužov ide o 39 rokov a u žien 34,7 roka.

Očakávaný počet rokov strávených v práci v priemere EÚ vzrástol od roku 2013 do roku 2023 o 2,2 roka, zatiaľ čo na Slovensku bol nárast 2,7 roka. Možno to pripísať najmä nárastu pri ženách z 30 na 34,3 roka. Prispelo k tomu najmä zlepšenie pracovných podmienok, predlžovanie veku dožitia a súvisiaci nárast veku odchodu do dôchodku.

Dlhšie pracovné týždne sú bežné skôr na juhu Európy, zároveň je tu ale kratší celkový pracovný život:

• Najkratší pracovný život v roku 2023 sa očakáva v Rumunsku (32,2 rokov), nasledovanom Talianskom, Chorvátskom, Gréckom a Bulharskom.

• Tieto krajiny majú dlhší týždenný pracovný čas než je priemer EÚ.

• Najväčší podiel ľudí pracujúcich viac než 49 hodín týždenne sa nachádza práve na juhu únie, čo pravdepodobne súvisí s prevahou poľnohospodárskeho, lesníckeho a rybárskeho sektora, kde bol najvyšší podiel pracujúcich dlhú pracovnú dobu (priemer EÚ 27,5 %). Grécko vedie s 11,6 % zamestnancov pracujúcich nad 49 hodín týždenne, nasledované Cyprom, Francúzskom a Talianskom.

V severských krajinách EÚ, ktoré sa pravidelne umiestňujú na vrchole rebríčkov kvality života, strávia ľudia týždenne menej hodín v práci, ale za život odpracujú viac rokov. Najdlhší očakávaný pracovný život majú obyvatelia Holandska (43,7 roka), Švédska a Dánska. Tieto krajiny tiež patria medzi tie s podpriemerným počtom odpracovaných hodín za týždeň v porovnaní so zvyškom EÚ.

• Podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach patria domácnosti do kategórie zraniteľných odberateľov. K ich ochrane napomáha Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR prostredníctvom regulácie ceny elektriny, plynu a tepla. Úrad určuje spravidla na kalendárny rok dopredu maximálne koncové ceny, ktoré si môžu účtovať dodávatelia (obchodníci) a distribútori.

• Určujúcim faktorom pre stanovenie maximálnej koncovej ceny plynu pre domácnosti na kalendárny rok je priemer denných burzových cien platných za predošlé obdobie. Napríklad strop pre kalendárny rok 2022 mal hodnotu 21,56 €/MWh a pre jeho výpočet bolo určené rozhodné obdobie október 2020 – september 2021. Za burzové ceny v tomto období nakúpil obchodník pre odberateľa určité množstvo plynu vopred, v tomto prípade s fyzickým dodaním plynu v roku 2022.

Hoci koncept určovania maximálnej koncovej ceny na základe priemeru predošlých burzových cien ostáva dlhodobo zachovaný, zvykne sa meniť spôsob výpočtu. Napríklad, kým pre roky 2022 a 2023 patrilo do rozhodného obdobia 12 kalendárnych mesiacov, pre rok 2025 je to 6 mesiacov. Tie sa čiastočne prekrývajú s rozhodným obdobím pre výpočet priemeru na rok 2024.

• Do koncovej ceny sa okrem priemeru burzových cien započítavajú ešte ďalšie položky ako napríklad distribučné a prepravné poplatky, koeficient korigujúci cenu, alebo marža pre obchodníka či DPH. Burzové ceny v roku 2022 tvorili pri tarifách D2 a D3 približne polovicu z koncovej ceny plynu a pri tarife D1 asi pätinu.

• Priemer burzových cien v rozhodnom období pre rok 2023 výrazne stúpol na 93,58 €/MWh. Následne pre rok 2024 poklesol na 68,25 €/MWh. Ak by štát nezakročil, domácnosti by v roku 2024 platili približne dvojnásobné ceny a v roku 2023 dokonca 2,5-násobné ceny oproti súčasnosti.

Ceny plynu udržali na uzde kompenzačné schémy schválené na konci roka 2022. Tie v rokoch 2022 až 2024 vychádzajú zo zafixovanej ceny 21,56 eur/MWh, pôvodne určenej len pre rok 2022. Rozdiel oproti trhovým cenám zaplatil dodávateľom štát. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR tvorili v rokoch 2022 a 2023 kompenzácie cien plynu pre domácnosti 1,24 miliardy eur, čo bolo približne 46 % z celkového balíka energopomoci.

V júni tohto roka skončilo rozhodné obdobie pre stanovenie priemeru burzových cien na rok 2025. Ten oproti predchádzajúcim rokom opäť poklesol na hodnotu 37,33 €/MWh, avšak nie až na hladinu z roka 2022. Ak vláda ukončí dotovanie cien, mesačné účty plynu pre domácnosti by mali v budúcom roku stúpnuť. Pokiaľ sa distribučné poplatky nebudú výrazne meniť, bude nárast podľa orientačných prepočtov ISA o 32 % pri tarife D2 (varenie, ohrev vody), o 33 % pri tarife D3 (varenie, ohrev vody, kúrenie) a o 13 % pri najnižšej tarife D1 (varenie).

Viac analytických článkov nájdete na https://isa.gov.sk

V auguste 2023 Slovenské elektrárne (SEAS) a americká spoločnosť Westinghouse podpísali zmluvu o dodávke jadrového paliva pre jadrové elektrárne na Slovensku. Doteraz palivo na Slovensko dodávala ruská firma TVEL so zmluvou do roku 2026. Rusko však nie je len dôležitým dodávateľom paliva, ale aj uránu a obohateného uránu.

• USA podľa údajov tamojšej štátnej agentúry Energy Information Administration (EIA) vyše 90 % primárne spracovaného uránu dovážajú – najviac z Kazachstanu (37 %), Kanady (16 %), Austrálie (15 %) a Ruska (14 %).

• Ložísk a spracovateľov uránovej rudy je viacero, ale podľa dát EIA ho Rusko dodáva prinajmenšom od roku 2018 za najnižšiu cenu, ktorá sa pri uráne udáva v dolároch za libru. V rokoch 2018-2022 kolísala medzi 23 až 35 dolármi za libru (v prepočte na vlaňajší priemerný kurz zhruba 48-74 eur za kilogram). Od iných dodávateľov bola cena za kilogram o 4-14 eur vyššia.

Pri dovoze obohateného uránu sú USA na Rusku oveľa závislejšie. Ako sa to stalo?

• Kedysi boli lídrom v obohacovaní uránu USA, ale po konci studenej vojny získalo veľký podiel na trhu Rusko. V rámci dohody „Megatons to Megawatts Program“ v rokoch 1993-2013 Rusko 500 ton vysokoobohateného uránu určeného pôvodne pre jadrové zbrane upravilo a predalo USA na výrobu jadrového paliva. V USA sa výroba utlmila a v súčasnosti majú jediné zariadenie na obohacovanie uránu v Novom Mexiku, ktoré vlastní súkromná firma Urenco.

• USA z Ruska momentálne dovážajú zhruba štvrtinu obohateného uránu, porovnateľné množstvo si vyrobia sami. Z neho sa následne vyrába palivo do reaktorov, ktoré čoskoro bude aj v slovenských jadrových elektrárňach.

• Dodávateľov je pre technologicky náročnú výrobu ťažšie nahradiť a cena je stabilná. V rokoch 2020-2022 oscilovala medzi 99 a 101 dolármi (v prepočte na vlaňajší priemerný kurz zhruba 95 eur). Vytvorenie kapacít na výrobu množstva obohateného uránu porovnateľného s ruským Rosatomom by USA trvalo najmenej 10 rokov.

• USA len za objednávky uránu a obohateného uránu vlani Rusku zaplatili vyše 500 miliónov dolárov (New York Times uvádza až miliardu dolárov ročne). Na porovnanie, v slovenských reaktoroch sa ročne podľa účtovej závierky spotrebuje palivo v hodnote zhruba 60 miliónov eur.

• Napriek sankciám a embargu na dovoz iných surovín v súvislosti s vojnou na Ukrajine preto obchodovanie s uránom a dodávky jadrového paliva zostávajú osobitnou kategóriou, v ktorej k zmenám dochádza len pomaly.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

• Pre porovnanie priemer eurozóny bol 123 500 eur, čo je o 27 % viac.
• Väčšinu majetku domácností na Slovensku tvoria reálne aktíva, z toho nehnuteľnosti až 80,8 %, z toho 68,5 % tvorí hlavné bývanie a 12,3 % iné nehnuteľnosti.
• Slovensko má druhý najvyšší podiel hlavného bývania v skladbe reálnych aktív z 22 štátov EÚ, ktoré sa zúčastnili prieskumu.
• Slovensko bude mať nového dodávateľa jadrového paliva. Medzinárodný tender vyhrala americká firma Westinghouse.
• Spomedzi piatich európskych štátov s reaktormi VVER-440 zostáva pri ruskom jadrovom palive len Maďarsko s jadrovou elektrárňou Paks so 4 reaktormi, kde bude ďalší blok stavať ruský Rosatom.
• Ostatné sa rozhodli pre Westinghouse, Česko očakáva prvé dodávky paliva v roku 2024.
• Palivo do slovenských reaktorov doteraz bola schopná dodať len ruská firma TVEL, s ktorou máme zmluvu platnú do roku 2026. Palivo v reaktoroch sa mení postupne v ročných intervaloch.
• Slovenské elektrárne zároveň na jar 2023 uzavreli memorandum o spolupráci a vývoji európskeho jadrového paliva s francúzskou firmou Framatome, ktorá s Westinghouse spolupracuje už teraz pri dodávkach do reaktorov typu VVER-1000.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Doterajší rekord bol 58 % z roku 2008, keď sa zvýšil výkon prvých dvoch blokov Mochoviec.

Jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach vlani vyrobili len o 1,2 % viac energie (15,9 TWh) ako v roku 2021 (15,7 TWh), keď bol podiel jadra na mixe 53 %. Napriek tomu bol rok 2022 rekordný.

Dôvodom je medziročný pokles celkovej výroby elektriny o 11 % (z 28 na 25 TWh) najmä kvôli poklesu výroby v plynových elektrárňach zhruba o polovicu (z 5 TWh na 2,5 TWh) pre vysoké ceny plynu. Podiel plynových elektrární v energetickom mixe klesol z 15 % na 8 %.

V roku 2023 skladbu energetického mixu výrazne ovplyvní spustenie tretieho bloku v Mochovciach na plný výkon a ukončenie prevádzky uhoľnej elektrárne v Novákoch. Slovensko tak bude mať v prevádzke 5 reaktorov a podiel jadra na výrobe pravdepodobne ešte stúpne.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

• na Slovensku 122 eur;
• v Maďarsku 149 eur;
• v Poľsku 159 eur;
• v Česku až 362 eur.

Bez zásahu štátu by sa účty pohybovali v rozpätí od 372 eur v Maďarsku do 394 eur v Česku.

Pomoc štátu bude stáť miliardy eur. Pokiaľ nedôjde v ďalších rokoch k poklesu trhových cien energií, budú musieť ceny výraznejšie stúpnuť aj na Slovensku, štát si totiž nemôže dovoliť dlhodobo poskytovať takú masívnu pomoc domácnostiam.