V nadväznosti na dokončenie strategického rámca obrany parlament schválil v roku 2022 Dlhodobý plán rozvoja rezortu obrany do roku 2035, čo je hlavný dokument v oblasti dlhodobého obranného plánovania. Určuje ciele a postupy na vytvorenie, udržiavanie a rozvoj kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl, ministerstva obrany a jeho organizačných útvarov.

Ministerstvo tiež vypracovalo Metodiku hodnotenia investícií, ktorú revízia odporúčala pripraviť. Metodika určuje investičné postupy a metódy, podobne ako v iných rezortoch s vysokými kapitálovými výdavkami.

Oba dokumenty boli vytvorené v súlade s princípom hodnoty za peniaze a rešpektujú plnenie strategických cieľov i obranných záväzkov SR.

Z odporúčaní revízie výdavkov na obranu sa zatiaľ nesplnilo viacero opatrení.
Napríklad nie je dokončená revízia plánu vytvorenia ťažkej mechanizovanej techniky, k čomu sa Slovensko zaviazalo v nových koncepčných obranných dokumentoch.

Medzi najväčšie výzvy patrí aj desaťpercentná úspora na osobných výdavkoch civilného personálu podmienená procesno-organizačnou analýzou úradu ministerstva obrany.

Pri niektorých opatreniach rezort nedodal potrebné informácie, preto ich nie je možné vyhodnotiť. Napríklad nevieme povedať, ako napreduje analýza výdavkov podriadených organizácií ministerstva obrany a optimalizácia osobných výdavkov velenia Ozbrojených síl SR.

Ministerstvo nesprístupnilo ani hodnotenie operačnej pripravenosti ozbrojených síl, ani dáta na analýzu výsluhových dôchodkov, vďaka ktorým by bolo možné plánovať „životný cyklus“ profesionálnych vojakov.

Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka v roku 2019 zhrnula odporúčané opatrenia zamerané najmä na zvýšenie produktivity v poľnohospodárstve, stabilizáciu príjmu farmárov, posilnenie udržateľnosti pôdohospodárstva a zefektívnenie prevádzky rezortu.

Podstatná časť opatrení sa viaže na efektívne nastavenie politík v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2021 až 2027, vďaka ktorej môžu slovenskí poľnohospodári čerpať v rokoch 2023-27 spolu 3,38 miliardy eur z eurofondov a 866,8 milióna eur zo štátneho rozpočtu.

V roku 2021 bolo plnenie odporúčaní pomalé. Viaceré dôležité opatrenia v oblasti fungovania trhu s pôdou či optimalizácie hospodárenia štátnych podnikov meškajú, alebo sa s nimi ešte vôbec nezačalo. Patrí medzi ne napríklad:

• komplexná reforma a digitalizácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), čo je ťažisková zmena v rezorte,
• každoročné zabezpečovanie pozemkových úprav, ktoré povedú k sceľovaniu pozemkov,
• optimalizácia výdavkov rezortu pôdohospodárstva a podriadených organizácií vrátane štátnych podnikov,
• procesno-organizačný audit ministerstva.

Pri nastavovaní systému riadenia katastrofických rizík (napríklad záplavy alebo sucho) v poľnohospodárstve nedošlo k výraznému pokroku. Taktiež revitalizácia závlahovej a odvodňovacej siete bola minimálna.

Hoci pri monitorovaní ťažby dreva ministerstvo pokračuje v plnení opatrení, momentálne je nedostatočné. Všetky tri lesohospodárske podniky rezortu uvádzajú do prevádzky systém sledovania ťažby dreva. Napriek tomu sú možnosti kontroly priamo v teréne obmedzené.

Od začiatku sledovania opatrení v roku 2019 nastal mierny pokrok v poskytovaní údajov o pôde, poľnohospodárskej výrobe a lesníctve. Údaje však zatiaľ nie sú poskytované verejnosti v anonymizovanej forme, prijateľnom formáte a transparentným spôsobom.

Medzi hlavné úspechy v oblasti pôdohospodárstva za rok 2021 patria:

• zverejňovanie dát o vlastníckej štruktúre a využití pôdy v jednotlivých katastrálnych územiach,
• zrozumiteľné zverejňovanie všetkých dostupných dát v lesníctve,
• udržanie miery samofinancovania vedy a výskumu v Národnom lesníckom centre nad 75 %.

Revízia výdavkov na kultúru vytýčila 51 opatrení, ktoré majú zvýšiť prínos a prípadne aj ušetriť z peňazí vynaložených z verejných zdrojov. Medzi hlavné priority patrí zvyšovanie návštevnosti kultúrnych inštitúcií a podujatí, a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva. Hoci sa viacero opatrení v roku 2021 naplniť podarilo, tie kľúčové (týkajúce sa múzeí, galérií, knižníc, umenia a obnovy pamiatok) sú plánované na roky 2022 a 2023.

Medzi hlavné úspechy v oblasti kultúry za rok 2021 patria:

• dosiahnutie úspor v nákladoch na údržbu hardvéru a softvéru digitalizačných pracovísk v inštitúciách spravujúcich kultúrne dedičstvo vo výške 3 milióny eur (oproti plánovanému 1 miliónu eur),
• nastolenie transparentných výberových konaní na riaditeľov rozpočtových organizácií a priamo riadených organizácií,
• napredovanie prác na cieľoch a merateľných ukazovateľoch kultúrnych politík, ktoré budú súčasťou pripravovanej Stratégie kultúry a kreatívneho priemyslu 2030, tá bude kľúčová pri nastavení smerovania kultúry na Slovensku v strednodobom horizonte,
• napredovanie prác na optimalizácii systému predaja a rezervácie vstupeniek v zriadených organizáciách,
• ministerstvo kultúry vypracovalo metodiku na určovanie investičných priorít v kultúre, ktorá spolu so zásobníkom investičných zámerov určuje hlavné strategické ciele investícií v oblasti kultúry.

Naopak, zatiaľ nedošlo k návrhu udržateľného modelu financovania a systému hodnotenia verejnoprávnosti a kvality RTVS. Plánované úspory vo výške 0,8 milióna eur sa nerealizovali. Problematika financovania sa skomplikovala, keďže parlament medzičasom odhlasoval zrušenie koncesionárskych poplatkov od júla 2023, čím RTVS stratí stabilný a politicky nezávislý príjem.

Informatizáciu v štátnej správe má na starosti Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI). Ako sa jednotlivým rezortom darí zvyšovať efektívnosť verejných výdavkov? V rámci pravidelného sledovania sme sa pozreli aj na tento rezort. Tu sú hlavné závery:

• V roku 2021 sa opatrenia v rámci revízie výdavkov na informatizáciu štátnej správy zameriavali najmä na tvorbu a aktualizáciu metodík a vyhlášok, ktoré by mali prispieť k efektívnejšiemu riadeniu a financovaniu štátnych IT služieb.
• Z celkovo 23 opatrení sa 17 podarilo splniť úplne, 5 čiastočne a len jedno sa nesplnilo.
• Overiteľná úspora dosiahnutá rezortom v roku 2021 dosiahla 13,2 milióna eur. Konečným cieľom revízie výdavkov na IT je dosiahnuť úsporu vo výške 101 miliónov eur v roku 2023.
• Slabinou je obmedzený dosah MIRRI na kontrolu dodržiavania predovšetkým metodických výdavkových opatrení iných ministerstiev a úradov, ktorých sa jednotlivé vyhlášky a metodiky týkajú. Zo splnených opatrení bolo kľúčovou zmenou k lepšiemu vydanie aktualizácie metodického usmernenia na rozpočtovanie nákupu IT systémov a služieb. Týmto metodickým usmernením sa zabezpečuje jednotný postup správcov kapitol štátneho rozpočtu rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií pri nákupe IT systémov a služieb. Jednotný postup pri rozpočtovaní, teda aj jednoduchšie a presnejšie sledovanie výdavkov na IT, uľahčuje porovnanie existujúcich aj plánovaných výdavkov jednotlivých úradov. Výsledkom by malo byť efektívnejšie riadenie nákupu štátnych IT systémov a služieb. Svetová prax ukazuje, že opatrenie umožňuje znižovať náklady na IT až o 10-20 %, čo by v slovenskej štátnej správe znamenalo úsporu vo výške 48-95 miliónov v sledovanom období 2020-2023.
• Naopak, neplní sa cieľ znižovania nákladov na prevádzku systémov vo vládnom cloude. Pritom podľa analýzy by sa efektívnejším využívaním cloudových služieb mohlo ušetriť až 27 miliónov eur z očakávaných nákladov 160 miliónov eur v horizonte 10 rokov. Základné opatrenia už boli uvedené do praxe – napríklad presnejšie plánovanie kapacít a vyhodnocovanie skutočne využívanej alokovanej spotreby. Stále však neboli vytvorené predpoklady na spoplatnenie cloudových služieb a prenesenie týchto nákladov na prevádzkovateľov informačných systémov, čo by ich malo motivovať k efektívnejšiemu využívaniu cloudových služieb, keďže momentálne ich využívajú bezplatne.

Podrobné zistenia uvádzame v Súhrnnej implementačnej správe revízie výdavkov za rok 2021, ktorú vzala na vedomie vláda.

Odpoveď na túto otázku má cenu zlata osobitne v krízových časoch, keď treba pomáhať zraniteľným firmám či domácnostiam.

Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na Úrade vlády SR pravidelne skúma, ako sa jednotlivým ministerstvám darí zvyšovať efektívnosť vo verejných výdavkoch, pričom sa opiera o plány opatrení vychádzajúce z revízie výdavkov Útvaru hodnoty za peniaze (UHP).

V roku 2021 boli odpočty plnenia odporúčaných opatrení vykonané pre sektor zdravotníctva, obrany, informatizácie, kultúry a pôdohospodárstva, kedy sa z odporúčaných 336 miliónov eur pre tieto sektory spolu v daný rok podarilo ušetriť viac ako 157 miliónov eur.

V zdravotníctve sa v roku 2021 darilo šetriť podľa plánu, hlavne v liekovej politike. Výsledky odpočtu však významne ovplyvnila pandémia.

Obrana v roku 2021 ušetrila podľa odporúčaní UHP, a to predovšetkým stabilizovaním platov profesionálnych vojakov.

Opatrenia v sektore štátnych IT služieb a informatizácii boli zamerané predovšetkým na metodické usmernenia, ktorých aplikácia do praxe by mala priniesť úspory v nasledujúcom období.
V kultúre sa v roku 2021 podarilo ušetriť najmä na údržbe hardvéru a softvéru digitalizačných pracovísk, a to trikrát viac ako sa plánovalo.

Menej úspechov bolo zaznamenaných v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, kde plnenie opatrení revízie výdavkov stagnovalo.

Podrobné zistenia uvádzame v Súhrnnej implementačnej správe revízie výdavkov za rok 2021, ktorú vzala na vedomie vláda.