• V rokoch 2017-2022 bol rozdiel medzi slovenskými a gréckymi úrokovými mierami pri 10-ročných dlhopisoch v priemere 2,59 p.b.
• Vlani sa zmenšil na 1,41 p.b. a od septembra je zreteľná konvergencia.
• V júni 2023 bol rozdiel v úrokoch iba 0,09 p.b.

V rámci V4 je na tom Slovensko z hľadiska výšky úrokov najlepšie. Česko, Maďarsko a Poľsko si vo všeobecnosti požičiavajú drahšie ako Slovensko, Rakúsko a Grécko. K nižším nákladom na obsluhu dlhu prispieva členstvo v eurozóne.

Kým Grécko je podľa ratingových agentúr Fitch a Standard and Poor´s (S&P) v špekulatívnom pásme s hodnotením BB+, Slovensko je zaradené v investičnom pásme A+ (S&P), respektíve A s negatívnym výhľadom (Fitch).

Čo si ratingovky pri hodnotení ekonomík najviac všímajú? Začnime Slovenskom.

• Slovensku agentúry vyčítajú politickú nestabilitu v súvislosti so vznikom menšinovej vlády v septembri 2022 a neistotu spojenú s tohtoročnými predčasnými voľbami. Všímajú si tiež zhoršujúci sa stav verejných financií a vysokú infláciu napriek členstvu v eurozóne.
• Agentúra S&P ocenila odolnosť ekonomiky počas pandémie a vojny na Ukrajine i zníženie surovinovej závislosti na Rusku.
• Tiež naznačila, že ak sa fiškálna situácia Slovenska zlepší nad očakávania a upokojí sa politická situácia, rating môže zvýšiť. Naopak, ak sa zastavia reformy, obnoví energetická kríza alebo sa ocitnú automobilky v problémoch, hodnotenie zhorší.

Grécko v ratingu za Slovenskom výrazne zaostáva, má vyššie riziko platobnej neschopnosti, ale dostáva sa z najhoršieho.

• Podľa agentúr Grécko dlhodobo napĺňa štrukturálne reformy. Vlani malo najrýchlejšiu fiškálnu konsolidáciu v EÚ a prebytkové primárne saldo rozpočtu verejnej správy (S&P), teda bez započítania úrokov príjmy štátu prevýšili výdavky. Agentúra Fitch pôvodný odhad rastu HDP na rok 2023 na úrovni 0,9 % zmenila v júni na 2,3 %.
• V júni 2023 vyhrala predčasné voľby opäť pravicová strana Nová Demokracia, ktorá sľúbila pokračovanie reforiem nevyhnutných na udržanie priaznivého vývoja gréckej ekonomiky.
• Rovnako ako pri Slovensku S&P ocenila odolnosť gréckej ekonomiky počas pandémie, vojny na Ukrajine a zníženie surovinovej závislosti na Rusku.
• Kladný či záporný vývoj ratingu S&P aj Fitch podmieňujú vývojom fiškálnej disciplíny, vývojom rastu HDP a reformami.

Viac sa dočítate v týždňovom ekonomickom prehľade ISA.

Kým na Slovensku si občania mohli vlani v novembri zobrať hypotéku s viazanosťou 1-5 rokov s priemerným úrokom 2,9 %, v Česku bol úrok 5,2 %, v Maďarsku 7,4 % a v Poľsku dokonca 9,1 %. Podobné rozdiely platili pri kratších aj dlhších viazanostiach. Najvýhodnejšie podmienky mali občania Slovenska aj pri spotrebných úveroch s viazanosťou nad 5 rokov.

Slovensko ťaží z členstva v eurozóne, ktorá lepšie odoláva inflačným tlakom oproti štátom s vlastnou menou. Ich centrálne banky bojujú s vysokou infláciou za cenu výrazného zvýšenia úrokových mier, čo sa prejavuje aj na zdražovaní úverov pre domácnosti.

Zaujímavé je, že napriek nižším úrokom má Slovensko najnižšiu infláciu spomedzi štátov V4 a to už od roku 2020. Úroky na bývanie sú súčasne podpriemerné aj v porovnaní s ostatnými členmi eurozóny, čo svedčí o efektívnej súťaži na slovenskom bankovom trhu.