Dôvodom zhoršenia sú najmä výdavkové opatrenia vlády v rodinnej politike, zvyšovanie platov v zdravotníctve či kompenzácie vysokých cien energií. Tento týždeň sa k nim pridali parlamentom schválené výdavky na mimoriadnu valorizáciu dôchodkov a zvýšenie rodičovského príspevku, ktoré pravdepodobne povedú k ešte vyššiemu deficitu.

Viaceré z opatrení sú trvalé, preto povedú aj k prudkému zvýšeniu štrukturálneho deficitu, ktorý je podstatný pre dlhodobé zdravie verejných financií.

Ministerstvo financií očakáva rast štrukturálneho deficitu z vlaňajších 0,8 % HDP na 4,3 %, teda o 3,5 percentuálneho bodu. Spôsobí to najmä prudké zvýšenie daňového bonusu a prídavkov na deti, schválenie rodičovského bonusu v rámci dôchodkovej reformy, obnovenie bezplatných obedov pre žiakov, zvýšenie platov v zdravotníctve a vo verejnej správe, ale aj nárast výdavkov na energie, spolufinancovanie eurofondov či obranu.

EK hodnotí Slovensko už od roku 2020 ako jeden zo štátov s najhoršou dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. Tohtoročný rast štrukturálneho deficitu situáciu ešte zhoršuje. Ozdravenie verejných financií je preto nevyhnutné.

Čo je to štrukturálny deficit?

Štrukturálny deficit môžeme interpretovať ako časť nominálneho (celkového) deficitu, ktorý bude bez zmeny politík pretrvávať, aj keby ekonomika naplno využívala svoj potenciál. Ide teda o deficit očistený o vplyv ekonomického cyklu a jednorazové vplyvy. Tie EK definuje ako opatrenia s dočasným a krátkodobým rozpočtovým vplyvom, ktoré nevedú k trvalému zlepšeniu alebo zhoršeniu rozpočtovej pozície.

Odhady (prognózy) štrukturálneho deficitu sú spojené so značnou mierou neistoty vzhľadom na posúdenie pozície v ekonomickom cykle, ako aj veľkosť a typ dočasných opatrení. Z toho plynú rozdiely v použitej metodológii rôznych inštitúcií.

Inštitút finančnej politiky (IFP) napríklad uvádza štrukturálny deficit za rok 2022 na úrovni 0,8 % HDP, podobný je aj odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (-1,2 %), ale odhad Národnej banky Slovenska (NBS) je omnoho vyšší (4,1 %).

Rozdiel spočíva hlavne v odlišnej metodike posudzovania jednorazových vplyvov. NBS využíva metodiku Európskej centrálnej banky, podľa ktorej sa štátna pomoc na boj proti vysokým cenám energií a protipandemické opatrenia nepovažujú za jednorazové vplyvy. RRZ a IFP tieto opatrenia zaraďujú medzi jednorazové.