• Pri pohľade na vzdelanostnú štruktúru od roku 2016 je podiel emigrujúcich vysokoškolákov (30,1 %) vyšší ako imigrujúcich (23,4 %).
• Spomedzi vekových skupín najviac emigrujú ľudia vo veku 24-26 rokov, čo zodpovedá čerstvým absolventom univerzít. Táto skupina emigrujúcich má najväčší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V roku 2021 to bolo 45,2 % z odídených, ktorí uviedli úroveň vzdelania.
• Odliv mozgov či talentov má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť Slovenska a na motiváciu ostatných mladých ľudí vo vlasti zostať.
• Najviac občanov Slovenska podľa štatistík OSN v rokoch 2015-2020 emigrovalo do Nemecka, Česka a Rakúska.

Na Slovensku v dôsledku imigrácie od roku 2017 každoročne pribudlo viac ľudí, ako z neho odišlo. Keďže počet obyvateľov v produktívnom veku (15-64 rokov) klesá a počet obyvateľov v poproduktívnom veku (65 a viac rokov) narastá, je to pozitívny fakt.

• Z imigrantov, ktorí uviedli štát pôvodu, ich v rokoch 2016-2021 najviac prišlo z Ukrajiny (46-tisíc), Srbska (14-tisíc) a Vietnamu (6-tisíc). Nasledovali občania Česka, Ruska a Maďarska. Vyplýva to z migračných štatistík Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktoré sa odvíjajú od počtu nahlásených a odhlásených obyvateľov zo zdravotných poisťovní.
• K trendu rastúcej imigrácie prispelo uvoľnenie pravidiel pre pracovníkov zo štátov mimo EÚ. Od júna 2017 môžu občania Ukrajiny cestovať do schengenského priestoru bez víz s biometrickým pasom na obchodné, turistické a rodinné účely do 90 dní v priebehu polroka. V máji 2018 začal na Slovensku platiť zákon, ktorý zjednodušuje podmienky na zamestnávanie cudzincov z tretích štátov v nedostatkových profesiách a v regiónoch s nezamestnanosťou nižšou ako päť percent.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Na Slovensku je to opačne. Zo štátov mimo EÚ bolo 23 % a zvnútra bloku 77 % imigrantov, čo je zďaleka najviac v EÚ. Popri Slovensku jedine Luxembursko (72 %) a Maďarsko (55 %) mali v roku 2020 viac ako polovičný podiel migrantov z Únie. Všetci ostatní členovia EÚ prijali viac prisťahovalcov pochádzajúcich z tretích štátov. Tieto údaje sú z roku 2020, preto nezachytávajú prílev imigrantov z Ukrajiny po vypuknutí vojny.

Schopnosť integrovať cudzincov je kľúčová na využitie ich potenciálu prispieť k rozvoju štátu. Podľa medzinárodných porovnaní však prisťahovalci tretích štátov čelia na Slovensku mnohým prekážkam.

Potvrdzuje to index MIPEX (The Migrant Integration Policy Index), kde je Slovensko spomedzi 56 štátov na desiatom mieste odzadu spolu s Chorvátskom, v rámci EÚ na treťom mieste odzadu. Slovenský prístup k integrácii klasifikuje MIPEX ako „rovnosť na papieri“, čo znamená, že imigranti majú rovnaké základné práva, nie však rovnaké príležitosti.

Podľa indexu zaostáva Slovensko pri integrácii najmä v troch oblastiach – uplatnení imigrantov na trh práce, zaradení do systému vzdelávania a tiež v politickej participácii, keďže cudzinci nemajú právo vstupovať do politických strán a zakladať politické združenia.

Viac sa dočítate v aktuálnom ekonomickom prehľade ISA.