Väčšina firiem (57 %), ktoré štát podporil počas pandémie, by krízu prežila aj bez dotácií. Poskytnutá pomoc postačovala zhruba desatine firiem (12 %), pre zvyšnú tretinu (31 %) bola nedostatočná na udržanie kladnej bilancie peňažných tokov.

Z hľadiska objemu poskytnutých zdrojov sa polovica štátnej pomoci ušla spoločnostiam, ktoré by si poradili aj bez nej. Inými slovami, ak by mal štát presnejšie informácie a pomoc lepšie cielil, na rovnaký výsledok by potreboval len približne polovicu vynaložených zdrojov.

Zo zvyšnej polovice štát vynaložil 21 % zdrojov na spoločnosti, pre ktoré bola pomoc dostačujúca a 29 % smerovalo do spoločností, ktorým pomoc nestačila.

Celkovo štát vynaložil na pandemickú pomoc v skúmanej vzorke firiem 1,07 miliardy eur, ktoré smerovali do takmer 40-tisíc malých a stredných podnikov z celkovej vzorky 109-tisíc firiem. Vzorka bola očistená o neaktívne firmy. Za optimálnych okolností by na záchranu firiem stačilo 533 miliónov eur, ktorými by štát pokryl výpadok hotovosti v dôsledku pandémie.

V ktorej oblasti bola pomoc najefektívnejšia? Naznačiť to môže porovnanie koncentrácie počtu poskytnutých dotácií v sektore s tým, koľko percent zachránených spoločností bolo z daného sektora. Sektor služieb prijal 51 percent dotácií, ale mal podiel 54 percent zo zachránených firiem. Naopak, sektor obchodu prijal 25 percent dotácií, ale len tvoril len 22 percent zachránených spoločností.

Najväčší podiel na dotáciách mala Prvá Pomoc, v rámci nej štát preplatil 80 % mzdy zamestnanca podnikom, ktoré boli zatvorené. Okrem nej sa do dotácií počítala aj Pomoc v cestovnom ruchu, Dotácia na nájomné, Pomoc pre cestovný ruch, Pomoc pre autobusovú dopravu a Pomoc na podporu kultúry a kreatívneho priemyslu.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Týždňový ekonomický prehľad (PDF)

Aktualizované 12.09.2023