Graf týždňa
ZA 20 ROKOV VZRÁSTLO NAŠE HDP O 81 % AJ VĎAKA ČLENSTVU V EURÓPSKEJ ÚNII
6.5.2024
Slovensko oslavuje 20 rokov od vstupu do
Európskej únie. Vďaka členstvu máme podľa
modelu Erste Group o 16,2 % vyššie HDP na
obyvateľa, ako keby sme do EÚ nevstúpili.
Publikácie ISA
Vyberte si ekonomický prehľad podľa vlastných potrieb
- Vývoj makroekonomických ukazovateľov stále napreduje.
- U nás ich nájdete na jednom mieste.
- Už nemusíte hľadať vo všetkých svetových databázach.
ZVEREJNILI SME NOVÝ BLOG, 08.04.2024
Slovensko dokáže za niekoľko rokov zmeniť dodávateľa jadrového paliva
V jadrových elektrárňach sa vyrobí väčšina elektriny na Slovensku. Po Francúzsku máme druhý najväčší podiel jadra na svete. Jadrové palivo momentálne dovážame výhradne z Ruska, vzhľadom na jednostrannú závislosť a geopolitické súvislosti ale hľadáme alternatívnych dodávateľov.
Slovensko má s výrobou jadrovej energie dlhoročné skúsenosti. Prvý experimentálny reaktor v Jaslovských Bohuniciach uviedlo do prevádzky pred vyše 50 rokmi. Z historických dôvodov je jadrová energetika silne napojená na Ruskú federáciu.
Staršie blogyAktuality
Aj vďaka členstvu v Európskej Únii vzrástlo naše HDP za 20 rokov o 81 percent
Slovensko nedávno oslávilo 20 rokov od vstupu do Európskej únie. V roku 2004 vstúpilo spolu s nami ďalších 9 krajín, ktoré boli súčasťou takzvaného východného rozšírenia únie. Spomedzi nich zaznamenalo Slovensko za dve dekády tretí najrýchlejší rast reálneho HDP (o 81 %). Najväčší rast mala Malta (144 %) a po nej nasledovalo Poľsko (101 %).
V roku 2023 zomrelo na Slovensku 54-tisíc ľudí. To je o 26 % menej ako v roku 2021, kedy bola koronakríza v plnom prúde a o 9 % menej ako v roku 2022. Celkový počet úmrtí bol vlani len o 1 % vyšší ako päťročný priemer 2015 – 2019 pred nástupom pandémie.
Slovensko je lídrom krajín Vyšehradskej štvorky v raste produktivity práce. Vďaka tomu je stále zaujímavé pre investorov, a to aj po zohľadnení rastúcich nákladov práce. V produktivite práce meranej ako podiel HDP v parite kúpnej sily (teda po zohľadnení cenových rozdielov) a počtu odpracovaných hodín sme boli podľa OECD v roku 2008 na úrovni 72,6 % priemeru krajín EÚ. V roku 2022 to už bolo 85,7 %.
Znečistenie ovzdušia pevnými časticami sa na Slovensku znižuje, stále však patríme k najhorším v EÚ. Príčinou je najmä časté vykurovanie domácností pevným palivom. Dôsledkom sú astmatické prejavy, kardiovaskulárne a pľúcne ochorenia. V miere predčasných úmrtí kvôli zlej kvalite ovzdušia je Slovensko tretie najhoršie v EÚ. Úplne najhoršia situácia je v Žilinskom kraji.