Slovenské banky vlani zaznamenali čistý zisk vyše 830 miliónov eur. Je to nadpriemerný výsledok, ale po zohľadnení inflácie nie rekordný.

• Pri zohľadnení inflácie boli od roku 1998 banky už štyrikrát ziskovejšie.
• Najväčšie prepady zisku zaznamenali pri ekonomickej kríze pred 15 rokmi a v pandemickom roku 2020, keď sa snúbili rekordne nízke hypotekárne úrokové miery, pokles výnosov z poplatkov a ešte platil aj bankový odvod.
• Tento rok môžeme opäť očakávať nadpriemerný zisk, keďže len v prvom polroku slovenské banky podľa dát Národnej banky Slovenska (NBS) zarobili vyše pol miliardy eur. Priemerný ročný čistý zisk v prepočte na ceny v roku 2022 je na úrovni 712 miliónov eur.
• Zisky umožnil najmä nárast úrokových sadzieb hypoték, ktoré sa na Slovensku momentálne pohybujú okolo 4 %. V marci 2022 dosiahol objem nových hypoték maximum. Až 84 % úverov na bývanie podľa NBS poskytla pätica najväčších bánk na Slovensku (Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, Tatra banka, Československá obchodná banka, Prima banka Slovensko).
• Pomerne vysoký zisk od ekonomickej krízy v roku 2008 hlásia aj banky v eurozóne. Finančným inštitúciám v burzovom indexe STOXX 600 rástli zisky koncom roka 2022 najrýchlejšie zo všetkých sektorov (Reuters).

Štáty na ziskovosť bánk reagujú osobitnými daňami či odvodmi. Zo získaných prostriedkov chcú financovať rôzne sociálne opatrenia či kompenzovať nárast splátok hypotekárnych úverov.

• Bankový odvod vo výške 0,2 % z vybraných pasív bánk navrhol v roku 2011 minister financií Ivan Mikloš. Robert Fico presadil jeho zvýšenie na 0,4 % a niekoľkokrát na banky uvalil mimoriadne odvody. V januári 2021 odvod zrušila vláda Igora Matoviča.
• Obnovenie bankového odvodu alebo mimoriadne zdanenie bánk podporuje väčšina slovenských parlamentných a zvoliteľných politických strán. Proti sa postavili strany SaS a Demokrati.
• Talianska vláda presadila odvod vo výške 40 % zo ziskov bánk, Česko 60-percentnú daň z mimoriadnych ziskov v rokoch 2023-2025 a podobne konalo aj Maďarsko, Španielsko, Litva či Švédsko. Naopak, nemecká vláda dodatočné zdanenie bánk odmietla, keďže zvyšovanie daní vylučuje koaličná zmluva. Osobitnú daň alebo odvod momentálne neprijalo ani Spojené kráľovstvo (Reuters).

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Týždňový ekonomický prehľad (PDF)

Aktualizované 13.09.2023