Slovensko je v digitálnych zručnostiach mierne nad priemerom Európskej únie. Aspoň základné digitálne zručnosti má podľa Eurostatu na Slovensku 55,2 % dospelých, čo je približne o jeden percentuálny bod viac ako priemer EÚ.

• Priemerný rast tohto ukazovateľa v EÚ od roku 2015 do 2021 bol minimálny (0,18 p.b.), za rovnaké obdobie Slovensko narástlo o 2 p.b.
• Vo V4 je Slovensko druhé po Českej republike, kde má zhruba 60 % dospelých aspoň základné digitálne zručnosti. V Maďarsku to je 49 % a v Poľsku 43 %.

Najväčší nárast v digitálnych zručnostiach dosiahlo Írsko, ktoré sa zlepšilo o vyše 26 p.b. Výrazný pokles zaznamenalo Luxembursko (-22,4 p.b.) či Nemecko (-17,8 p.b.), ktoré do roku 2019 používalo vlastnú metodiku.

• Prepad ostatných štátov pravdepodobne súvisí so zmenou metodiky Eurostatu v roku 2021, keďže väčšina z nich do roku 2019 rástla. Od 2021 sa sprísnila definícia základných digitálnych zručností. Tie, ktoré stačili v roku 2015, už v súčasnosti nemusia byť dostačujúce. Pribudli napríklad skúsenosti so správou a ochranou osobných dát, či bezpečným používaním internetu.
• Cieľom EÚ je mať do roku 2030 minimálne 80 % dospelej populácie s aspoň základnými digitálnymi zručnosťami.

Slovensko je tiež na úrovni priemeru EÚ vo využívaní elektronických verejných služieb. Ide napríklad o elektronické podávanie daňových priznaní, žiadostí o rôzne dávky, vydanie dokladov a podobne. Napriek výraznému nárastu z 21% v roku 2013 na 74% v 2022 nám patrí 15. priečka v EÚ.

• Z okolitých štátov ja na tom približne rovnako Rakúsko (14. priečka) a Maďarsko (18.), podstatne horšie sa umiestnilo Poľsko (24. miesto, 55 %). Česko je o 5 p.b. lepšie (12.) a zaznamenalo rast o 68 p.b., druhý najväčší po Cypre (78 p.b).
• V rámci celej EÚ využilo v roku 2022 aspoň jedenkrát elektronické služby verejnej správy 68 % populácie staršej ako 15 rokov. Od roku 2013 je to nárast o 38 p.b.
• Takmer celá populácia staršia ako 15 rokov využíva služby e-governmentu v Dánsku (97 %) a vo Fínsku (95 %). Na opačnom konci rebríčka je Rumunsko, kde ich využíva len každý piaty obyvateľ.
• Napriek tomu, že ľudia na Slovensku v digitálnych zručnostiach a vo využívaní elektronických verejných služieb nezaostávajú, problematickejšia je úroveň slovenského e-govermentu. Podľa štúdie Európskej komisie Digital Economy and Society Index (DESI) je Slovensko siedme od konca v dostupnosti digitálnych verejných služieb spolu s Rumunskom, Gréckom, Maďarskom či Poľskom (https://bit.ly/3PUba9M). Najdostupnejšie digitálne verejné služby majú na Malte, v Luxembursku či Estónsku.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Zobraziť ekonomický prehľad (PDF)

Aktualizované 11.10.2023 + zobraziť aktualizácie