Výdavky na vedu a výskum často vedú k inováciám, ktoré pomáhajú zvyšovať konkurencieschopnosť, produktivitu práce a tým aj platy a životnú úroveň. Preto je užitočné porovnávať, koľko peňazí jednotlivé štáty investujú do vedy a výskumu. Slovensko sa v tomto ukazovateli síce zlepšuje, v medzinárodnom porovnaní ale stále výrazne zaostáva.

• Kým štáty EÚ v priemere vynakladajú na vedu a výskum viac ako 2 % HDP, na Slovensku je to sotva 1 %. Slovensko je na 21. priečke v EÚ (Eurostat) a na poslednej priečke vo V4.

• Najčerstvejšie údaje sú za rok 2022. Výdavky na vedu a výskum v Slovenskej republike dosiahli 0,98 % HDP. Oproti roku 2010 je to nárast o 0,37 p. b.. Priemer EÚ v roku 2022 bol na úrovni 2,23 %.

• Podrobnejší prehľad ponúka rozdelenie výdavkov na verejnú a súkromnú sféru. Výdavky na vedu a výskum vo verejnom sektore stagnujú a v roku 2022 predstavovali 0,42 % (priemer EÚ: 0,72 %). V porovnaní s rokom 2010 je to nárast o 0,07 p. b.. Výraznejšie Slovensko zaostáva v súkromných výdavkoch, ktoré sú na úrovni 0,56 % HDP (priemer EÚ: 1,48 %). V porovnaní s rokom 2010 je to nárast o 0,35 p. b..

• Od Lisabonskej stratégie (rok 2000) sú cieľom pre členské štáty 3 % HDP s dvoma tretinami pochádzajúcimi zo súkromných zdrojov. V súčasnosti to plnia len štyri krajiny: Belgicko (3,43 %), Švédsko (3,40 %), Rakúsko (3,20 %) a Nemecko (3,13 %). Keďže väčšina krajín stále bojuje s naplnením tohto cieľa, bol opätovne pripomenutý prijatím Paktu o výskume a inováciách (rok 2021).

• Hlavný indikátor na medzinárodné porovnanie aktivity v oblasti vedy a výskumu sú výdavky na vedu a výskum. Ide o indikátor GERD (Gross domestic expenditure on R&D). Údaje zbiera Eurostat a tie slovenské pochádzajú zo štatistického zisťovania aktivít firiem a inštitúcií realizovaného Štatistickým úradom SR. Ide o všetky bežné a kapitálové výdavky vynaložené spravodajskou jednotkou v danom roku.

• Slovensko zaostáva v oblasti vedy a výskumu dlhodobo. Okrem indikátora GERD na to upozorňujú aj iné ukazovatele (počet zamestnancov v danej oblasti, Európsky inovačný rebríček, Rozpočtové výdavky na výskum a vývoj – GBARD a i.). Kľúčovým strategickým dokumentom Slovenska v danej oblasti je Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií 2030 z dielne Výskumnej a inovačnej autority (VAIA). Úspech stratégie sa bude hodnotiť na základe ukazovateľov zmeny. Do roku 2030 sú pre Slovensko vymedzené tieto tri ciele:
  • postúpi v Európskom inovačnom rebríčku o 10 priečok,
  • zvýši súkromné výdavky na výskum a vývoj na 1,2 % HDP a
  • bude investovať aspoň 2 % HDP na výskum a vývoj.

• Na spomínanú stratégiu nadväzuje Revízia výdavkov, kompetencií a personálnych kapacít vo výskume, vývoji a inováciách, v ktorej VAIA zmapovala aktuálne výdavky, kompetencie a personálne kapacity v danej oblasti a navrhla opatrenia na zvýšenie efektívnosti využívania existujúcich zdrojov, ktoré sú základom pri tvorbe Implementačného plánu Revízie. Na pláne aktuálne pracuje Implementačné oddelenie ISA.

Link na Stratégiu a Revíziu:

• https://vaia.gov.sk/wp-content/uploads/2023/03/01_Narodna-strategia-vyskumu-vyvoja-a-inovacii_vlastny-material.pdf
• https://vaia.gov.sk/wp-content/uploads/2023/10/04_Priloha_Revizia-vydavkov-kompetencii-a-personalnych-kapacit-vo-vyskume-vyvoji-a-inovaciach.pdf

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Zobraziť ekonomický prehľad ISA (PDF)

Aktualizované 26.01.2024