Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka Oficiálna stránka

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Domov
  2. Aktuality
  3. Sankcie západu na ruské fosílne palivá majú väčší vplyv, ako by sa na prvý pohľad zdalo
Aktualita

Sankcie západu na ruské fosílne palivá majú väčší vplyv, ako by sa na prvý pohľad zdalo

Aktualizované 08.02.2024

Obsah

Obmedzovanie dopytu po ruských fosílnych palivách znižuje denné príjmy Ruska z ich predaja. Kým pred ruskou inváziou na Ukrajinu presahovali miliardu eur denne, vlani v decembri boli 640 miliónov eur denne. Ukázali to dáta think-tanku Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA).

  • Medzi januárom 2022 a decembrom 2023 klesli ruské denné príjmy z vývozu fosílnych zdrojov energie o 37 % (380 miliónov eur), pričom v rubľoch je pokles podobný (29 %).
  • Najväčší podiel na poklese má potrubný zemný plyn (-130 miliónov eur denne), ropa prevážaná tankermi (-80 miliónov eur denne) a ropné palivá (-70 miliónov eur denne).
  • Najväčší podiel na príjmoch za ruské palivá majú rovnako ako pred inváziou ropné produkty (takmer 30 %), najmenší uhlie (predtým 6,9 %, teraz 4,7 %).

Sankcie tiež spôsobili, že sa zmenilo poradie hlavných odberateľov ruských uhľovodíkov. Pred inváziou Ruska na Ukrajinu bola EÚ hlavným dovozcom ruských surovín a palív, keď na ňu pripadalo 63 % príjmov z ruského vývozu. V decembri 2023 bola až štvrtým najdôležitejším trhom pre ruský export fosílnych palív, keď jej podiel klesol na 13 percent. Vedie Čína (38 %), pred Tureckom a Indiou (zhodne po 14 %).

Rusko sa zároveň stáva závislejšie na odberateľoch, pri ktorých nemá takú vyjednávaciu silu ako v EÚ pred vojnou na Ukrajine. Pred inváziou boli ruské exporty fosílnych palív diverzifikované tak, že väčšina prúdila do EÚ (63 %), Číny (10 %) a Turecka (7 %). Indické importy boli blízke nule. EÚ bola výrazne závislá na dovoze z Ruska, teraz je podstatne menej. Naopak, prehĺbila sa závislosť Ruska na iných odberateľoch. Po novom Rusko získava 52 % príjmov len z dvoch štátov, z Číny (38 %) a Indie (14 %). Ak pripočítame Turecko (približne 14 %), tak dostaneme trojicu odberateľov zodpovedných za zhruba 66 % ruských príjmov (pôvodne sme chybne uviedli 76 %) z predaja fosílnych palív.

Po kolapse exportu zemného plynu do EÚ ostal už len jeden silný pilier ruských príjmov: ropa a palivá. Vyše tri štvrtiny (78 %) ruského exportu ropy smeruje do Indie a Číny. Pred inváziou Rusko do Indie ropu nevyvážalo a do Číny smerovalo 31 %. Export palív je diverzifikovaný o niečo lepšie (36 % odoberá Turecko a Čína, zvyšok ostatné štáty).

Na porovnanie, pred pandémiou, energetickou krízou a vojnou na Ukrajine pokrývalo Rusko 28 percent importov ropy EÚ a 45 percent importov zemného plynu. Teraz tieto podiely klesli na 18 a 16 percent. Je pravda, že Nórsko má teraz väčší podiel na importoch zemného plynu (49 %) ako Rusko pred vojnou na Ukrajine, lenže Nórsko nikdy nevyužívalo svoje dodávky zemného plynu ako nástroj nátlaku na odberateľské štáty.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Zobraziť ekonomický prehľad ISA (PDF) Podrobnejšie sa téme venujeme aj v blogu

Aktualizované 08.02.2024