Obmedzovanie dopytu po ruských fosílnych palivách znižuje denné príjmy Ruska z ich predaja. Kým pred ruskou inváziou na Ukrajinu presahovali miliardu eur denne, vlani v decembri boli 640 miliónov eur denne. Ukázali to dáta think-tanku Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA).

• Medzi januárom 2022 a decembrom 2023 klesli ruské denné príjmy z vývozu fosílnych zdrojov energie o 37 % (380 miliónov eur), pričom v rubľoch je pokles podobný (29 %).

• Najväčší podiel na poklese má potrubný zemný plyn (-130 miliónov eur denne), ropa prevážaná tankermi (-80 miliónov eur denne) a ropné palivá (-70 miliónov eur denne).

• Najväčší podiel na príjmoch za ruské palivá majú rovnako ako pred inváziou ropné produkty (takmer 30 %), najmenší uhlie (predtým 6,9 %, teraz 4,7 %).

Sankcie tiež spôsobili, že sa zmenilo poradie hlavných odberateľov ruských uhľovodíkov. Pred inváziou Ruska na Ukrajinu bola EÚ hlavným dovozcom ruských surovín a palív, keď na ňu pripadalo 63 % príjmov z ruského vývozu. V decembri 2023 bola až štvrtým najdôležitejším trhom pre ruský export fosílnych palív, keď jej podiel klesol na 13 percent. Vedie Čína (38 %), pred Tureckom a Indiou (zhodne po 14 %).

Rusko sa zároveň stáva závislejšie na odberateľoch, pri ktorých nemá takú vyjednávaciu silu ako v EÚ pred vojnou na Ukrajine. Pred inváziou boli ruské exporty fosílnych palív diverzifikované tak, že väčšina prúdila do EÚ (63 %), Číny (10 %) a Turecka (7 %). Indické importy boli blízke nule. EÚ bola výrazne závislá na dovoze z Ruska, teraz je podstatne menej. Naopak, prehĺbila sa závislosť Ruska na iných odberateľoch. Po novom Rusko získava 52 % príjmov len z dvoch štátov, z Číny (38 %) a Indie (14 %). Ak pripočítame Turecko (približne 14 %), tak dostaneme trojicu odberateľov zodpovedných za zhruba 66 % ruských príjmov (pôvodne sme chybne uviedli 76 %) z predaja fosílnych palív.

Po kolapse exportu zemného plynu do EÚ ostal už len jeden silný pilier ruských príjmov: ropa a palivá. Vyše tri štvrtiny (78 %) ruského exportu ropy smeruje do Indie a Číny. Pred inváziou Rusko do Indie ropu nevyvážalo a do Číny smerovalo 31 %. Export palív je diverzifikovaný o niečo lepšie (36 % odoberá Turecko a Čína, zvyšok ostatné štáty).

Na porovnanie, pred pandémiou, energetickou krízou a vojnou na Ukrajine pokrývalo Rusko 28 percent importov ropy EÚ a 45 percent importov zemného plynu. Teraz tieto podiely klesli na 18 a 16 percent. Je pravda, že Nórsko má teraz väčší podiel na importoch zemného plynu (49 %) ako Rusko pred vojnou na Ukrajine, lenže Nórsko nikdy nevyužívalo svoje dodávky zemného plynu ako nástroj nátlaku na odberateľské štáty.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Zobraziť ekonomický prehľad ISA (PDF) Podrobnejšie sa téme venujeme aj v blogu

Aktualizované 08.02.2024