Výrazné rozdiely v minimálnych mzdách štátov Európy a USA odrážajú nielen ich ekonomickú silu, ale aj rozličné prístupy k sociálnej politike a ochrane zamestnancov. Nájsť optimálnu výšku minimálnej mzdy nie je ľahké. Príliš vysoká mzda sťažuje tvorbu a udržiavanie legálnych pracovných miest, na druhej strane príliš nízka mzda oslabuje sociálnu situáciu zraniteľných zamestnancov.

• ISA zostavila z najnovších dát Eurostatu a národných štatistických úradov rebríček európskych krajín a USA podľa výšky minimálnej mzdy z roka 2024 v pomere k priemernej nominálnej mzde z roka 2023. Slovensko sa nachádza v strede tohto rebríčka s podielom 53,8 %, čo bolo viac ako v Nemecku (50 %) alebo Česku (42,3 %), ale menej než v Poľsku (66,5 %).

• Rebríček ukazuje široký interval od 26,3 % v USA až po 85,8 % v Grécku.

• V nominálnom porovnaní Luxembursko svojou minimálnou mzdou 2571 € výrazne predstihuje ostatné štáty. Medzi ďalšie európske krajiny s vysokou minimálnou mzdou v rozpätí 1767-2146 € patrí Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Holandsko a Írsko. Na opačnom konci spektra sa nachádza Severné Macedónsko s minimálnou mzdou len 360 €. Pod úrovňou 500 € je aj Albánsko a Bulharsko.

• Slovensko každoročne zvyšuje minimálnu mzdu, ale aj tak v jej výške výrazne zaostáva za vyspelými západnými krajinami. Aktuálne nominálna minimálna mzda na Slovensku vzrástla zo 700 na 750 € a je tak porovnateľná s jej výškou v Česku (764 €) a Maďarsku (697 €). Výrazne vyššia je v Poľsku (978 €). Rakúsko nemá zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ale podobne ako v Taliansku a v severských štátoch je výsledkom kolektívneho vyjednávania medzi odbormi a zamestnávateľmi.

• Vo vyspelých štátoch s vysokou minimálnou mzdou si po prepočte na paritu kúpnej sily, teda po zohľadnení rôznych cenových úrovní, za ňu občania môžu kúpiť menej tovarov a služieb, než by sme čakali pri pohľade na jej nominálnu výšku. Naopak je to v menej rozvinutých krajinách, kde minimálna mzda v parite kúpnej sily presahuje jej nominálnu výšku. Súvisí to najmä s rôznou výškou životných nákladov, ktoré sú v menej rozvinutých krajinách nižšie.

• Na Slovensku sa určuje minimálna mzda prvotne vo vyjednávaní medzi odbormi, zamestnávateľmi a štátom. Tento postup umožňuje flexibilitu a reakciu na aktuálne ekonomické podmienky, ale jeho efektívnosť závisí od schopnosti zainteresovaných strán dosiahnuť zhodu. Ak nevznikne dohoda, nastupuje automatický mechanizmus, ktorý stanovuje výšku minimálnej mzdy ako 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zvýšiť tento pomer na 60 %.

• Taká úprava platového automatu by mohla mať pozitívny vplyv na životnú úroveň zamestnancov, najmä na najnižších príjmových úrovniach. Podľa Medzinárodného menového fondu je však potrebné brať do úvahy aj zvýšené riziko inflácie a straty pracovných miest, najmä s ohľadom na súčasný slabý rast a produktivitu. Vláda a sociálni partneri preto budú musieť hľadať rovnováhu medzi zvýšením minimálnej mzdy a udržaním ekonomickej stability.

Pre dokreslenie situácie a spresnenie dát sme pripravili ďalšie dve grafické porovnania. Uvádzame v nich poradie štátov podľa oficiálnych priemerných miezd roka 2022 a poradie štátov podľa pomerov minimálnej mzdy roka 2024 a priemernej mzdy roka 2022, v ktorých identifikujeme štáty, kde sú priemerné mzdy za zamestnancov s plnými pracovnými úväzkami a štáty, kde priemerná mzda je vyčíslená bez ohľadu na rôznu dĺžku pracovných úväzkov. Aj z tohto porovnania je zrejmé, že sa Slovensko radí do stredu rebríčka.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Zobraziť ekonomický prehľad ISA (PDF)

Aktualizované 26.02.2024