V roku 2008 sme si z priemernej hodinovej mzdy mohli kúpiť 4,2 litra benzínu alebo 3,9 litra nafty, čo bolo najmenej spomedzi susedných krajín. O 15 rokov neskôr, teda v roku 2023, sme si už mohli kúpiť 7,9 litra benzínu alebo 8,1 litra nafty. Naša kúpna sila sa tak pri pohonných hmotách zhruba zdvojnásobila.

Pre porovnanie, v Maďarsku si vlani z priemernej mzdy mohli kúpiť 7 litrov benzínu a 6,8 litra nafty. V Česku 8,6 litra benzínu a 9,1 litra nafty a v Rakúsku až 18,8 litra benzínu a 18,3 litra nafty. Priemer za EÚ je 13,8 litra benzínu a 14,4 litra nafty.

• Za 15 rokov sa na Slovensku pri porovnaní so susednými štátmi zvýšila kúpna sila pri pohonných hmotách najviac. Pri benzíne o 87,5 % a pri nafte o 106,5 %. Priemerný nárast za EÚ bol pri benzíne 13,2 % a pri nafte 14 %.

Začiatkom mája boli spomedzi susedných krajín najvyššie priemerné ceny benzínu na Slovensku a v Rakúsku (1,66 €/l), najnižšie v Poľsku (1,56 €/l). Pri nafte sme mali najnižšie ceny v regióne (1,54 €/l), najvyššie boli v Rakúsku (1,62 €/l).

Významný faktor výslednej ceny na čerpacích staniciach je rozhodnutie štátu o daňovom zaťažení.

• Slovensko má spolu s Rakúskom najnižšiu sadzbu DPH na palivá v regióne (20 %). V Česku je 21 %, v Poľsku 23 % a v Maďarsku 27 %.

• Spotrebná daň na benzín je u nás najvyššia (0,514 €/l). Najnižšia je v Maďarsku (0,393 €/l). Pri nafte je u nás sadzba 0,368 €/l. Najvyššiu majú v Česku (0,391 €/l).

Ekonomicky je správne a v súlade s medzinárodnými odporúčaniami zdaňovať viac spotrebu a menej napríklad príjmy z práce. Správne je tiež zdaňovať aktivity, ktoré majú nepriaznivé vplyvy na prostredie, takzvané negatívne externality. Tomu zodpovedá vyššie zaťaženie benzínu spotrebnou daňou na Slovensku. Spotrebná daň na naftu je u nás z tohto pohľadu relatívne nízka.

Podiel daňových príjmov štátneho rozpočtu z predaja benzínu a nafty sa dlhodobo znižuje. V roku 2008 štát získal na spotrebnej dani z minerálnych olejov 1,17 miliardy eur, čo bolo 10,9 % daňových príjmov. V roku 2020 to bolo 1,2 miliardy eur (8,1 % daňových príjmov) a vlani 1,3 miliardy eur (6,4 % daňových príjmov).

S postupným rozšírením elektromobilov bude objem týchto príjmov klesať. Vlády niektorých štátov sveta, napríklad Spojené kráľovstvo, Island, Izrael, Nový Zéland alebo viaceré štáty USA, už na takéto daňové výpadky reagujú a presúvajú daňovú záťaž aj na elektromobily. Zavádzajú napríklad vyššie registračné poplatky, dane na verejných nabíjacích staniciach alebo poplatky za prejdené kilometre.

Aktualizované 27.05.2024