Inflačná a energetická kríza spôsobená vojnou na Ukrajine zvýšila rizikové prirážky na dlhopisy členov EÚ. Viac ako Slovensko, ktoré vďačí za stabilnejšiu menovú politiku členstvu v eurozóne, to pocítili okolité krajiny Vyšehradskej štvorky.

Bezprostredne po vypuknutí vojny, vo februári 2022, vzrástla riziková prirážka našich susedov násobne viac ako Slovensku. V Česku dvojnásobne, v Poľsku päťnásobne a v Maďarsku šesťnásobne oproti rastu prirážky na slovenské dlhopisy.

Naši susedia z V4 majú vyššie úrokové sadzby na dlhopisoch aj z dôvodu vyššej inflácie v porovnaní s priemerom eurozóny. Centrálne banky tam bojujú s infláciou a nižšou dôverou investorov cez zvyšovanie úrokových sadzieb. Investori následne požadujú vyššie výnosy štátnych dlhopisov.

Rizikovú prirážku počítame ako rozdiel v úrokovej sadzbe na 10-ročné dlhopisy krajiny oproti Nemecku, ktoré má najvyšší AAA rating a je považované za bezrizikovú investíciu. Na Slovensku je prirážka síce najnižšia vo V4, avšak tesne nad úrovňou oveľa zadlženejšieho Grécka.

Koncom mája bola úroková sadzba na 10-ročné slovenské dlhopisy 3,69 %, čo bolo 1,17 percentuálneho bodu (117 bázických bodov) nad úrokom, za ktorý si požičiavalo Nemecko. Na podobnej úrovni sa drží od leta 2022. V eurozóne malo vyššiu prirážku iba Estónsko (1,19 bodu) a Taliansko (1,32 bodu).

Zaujímavosťou je pokles rizikovej prirážky Grécka, ktoré si od leta 2023 požičiava za približne rovnaké úroky ako Slovensko. Grécko je pritom podľa ratingovej agentúry Moody’s v špekulatívnom pásme (Ba1). V roku 2023 malo verejný dlh na úrovni 161 % HDP, kým Slovensko 56 % HDP.

K stabilite ratingu pomáha Slovensku už spomínané členstvo v eurozóne. Z krajín V4 má lepší rating Česko. Zaujímavé je porovnanie s Poľskom. Podľa Fitch aj Moody‘s máme zhodný rating (rozdielny je nanajvýš výhľad), podľa S&P je rating Poľska mierne nižší.  Napriek tomu si vieme požičať takmer o dva percentuálne body (198 bázických bodov) lacnejšie.

Agentúra Fitch radí medzi kľúčové faktory, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť rating Slovenska, vývoj verejného dlhu, vzťahy s EÚ, dôveryhodnosť politík či vyhliadky ekonomického rastu a konkurencieschopnosti krajiny.

Publikované 08.07.2024