Regionálne rozdiely v príjmoch sa postupne znižujú, pri nezamestnanosti závisia aj od ekonomického cyklu
Publikované 03.12.2024
Ako sa menia regionálne rozdiely na Slovensku? V ISA sme sa pozreli na dlhodobý vývoj rozdielov medzi krajmi aj okresmi podľa priemernej nominálnej mzdy a miery nezamestnanosti. Výsledky nás zaujali:
Rozdiely v priemerných nominálnych mzdách dlhodobo mierne klesajú na úrovni krajov aj okresov.
Rozdiely v miere nezamestnanosti sa v čase menili. Kým v období ekonomického rastu sa zvyšovali, v čase finančnej krízy a neskôr aj pandémie sa znižovali. Dlhodobý trend nie je jednoznačný, rozdiely medzi najlepším a najhorším regiónom sa však znížili.
Regionálne rozdiely hodnotíme na základe výpočtu koeficientu variácie v percentuálnom vyjadrení (matematicky meria vzdialenosť štandardnej odchýlky od aritmetického priemeru pozorovaných dát) a porovnaním jeho vývoja v čase. Vysoká hodnota koeficientu naznačuje veľké regionálne rozdiely, nízka malé. K hodnoteniu sme pridali aj pomerové hodnotenie najlepšieho a najhoršieho kraja resp. okresu.
Podľa údajov za rok 2023 bola najvyššia priemerná mzda v Bratislavskom kraji (1 751 eur), najnižšia v Prešovskom (1 111 eur). Medzi okresmi vedie Bratislava I (2 253 eur) a na chvoste rebríčka sú Medzilaborce (1 161 eur).
Koeficient variácie u priemernej mzdy medzi krajmi klesol z 19,3 % v roku 2006 na 14,1 % v roku 2023. Dlhodobo sa pomaly znižuje aj rozdiel medzi ekonomicky najsilnejším a najslabším krajom. Podiel priemernej mzdy v Bratislavskom a Prešovskom kraji klesol zo 177 % v roku 2006 na 158 % v roku 2023. Jednotlivé kraje vlani dosiahli úroveň 63-76 % priemernej mzdy Bratislavského kraja.
Príjmové nerovnosti medzi okresmi klesali rýchlejšie. Koeficient variácie za okresy poklesol z 23,7 % v roku 2006 na 15,1 % v roku 2023. Rozdiel medzi najlepším a najhorším okresom sa znížil z 291 % v roku 2009 na 194 % v roku 2023.
Regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti sa menia cyklicky, v dobrých časoch rastú a v zlých klesajú. Pri pohľade na všetky regióny pozorujeme dlhodobý mierny pokles len na úrovni krajov. Na úrovni okresov rozdiely naopak mierne rastú. Pri pohľade len na najlepší a najhorší región vidíme zreteľný pokles rozdielov na úrovni krajov aj okresov.
Bratislavský kraj má dlhodobo najnižšiu mieru nezamestnanosti, vlani dosiahla 2,9 %. Najvyššou trpí Prešovský kraj (8,4 %). Na úrovni okresov bola v roku 2022 najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (19,4 %), Revúcej a Kežmarku. Najnižšia bola v Ilave (2,4 %), v bratislavskej Petržalke a Trenčíne.
Koeficient variácie pri nezamestnanosti medzi krajmi klesol z 58,7 % v roku 2007 na 42,1 % v roku 2023 a mierny pokles vidno aj v dlhodobom trende. Pri okresoch bol pokles zo 65 % v roku 2007 na 61 % v roku 2022, v dlhodobom trende však koeficient mierne rastie.
Pokles rozdielov je zreteľnejší pri pohľade na podiel medzi najlepším a najhorším regiónom. Ten sa pri nezamestnanosti na úrovni krajov znížil zo 712 % v roku 2007 na 284 % v roku 2023 a na úrovni okresov z 1 730 % v roku 2008 na 800 % v roku 2022.
Napriek klesajúcim rozdielom naďalej platí, že ekonomická aktivita a pracovné príležitosti sú výrazne koncentrované v silnejších metropolách a regiónoch. Zlepšenie situácie v menej rozvinutých častiach Slovenska preto zostáva dôležitou výzvou.
Publikované 03.12.2024