V minulom roku bolo v nemocniciach vyše 30-tisíc pacientov, ktorí na lôžku skončiť nemuseli. Je to najviac od roku 2019. Náklady na odvrátiteľné hospitalizácie presiahli 60 miliónov eur, čo je o tretinu viac ako v roku 2022. Vyplýva to z dát zdravotných poisťovní, ktoré má ISA k dispozícii.

Pacienti sú nadmerne hospitalizovaní pre choroby, ktorým možno predísť lepšími zásahmi v oblasti verejného zdravia a prevencie. Napríklad lepšou životosprávou, ambulantnou starostlivosťou či domácou liečbou. Odvrátiteľné hospitalizácie sa sledujú pri astme, zlyhaní srdca, chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, cukrovke a vysokom krvnom tlaku.

Napriek nárastu nejde o dramatickú zmenu. Podobne rýchlo totiž rástol v minulom roku aj počet všetkých hospitalizácií a súvisiace úhrady zdravotných poisťovní. Podiel nadmerných hospitalizácií (2,78 % v roku 2022 a 2,87 % vlani) ako aj úhrad za tieto hospitalizácie (2,53 % v roku 2022 a 2,51 % vlani) na celkovom počte aj úhradách za všetky hospitalizácie sa preto medziročne výrazne nezmenil.

Medziročný nárast nákladov na hospitalizácie spôsobila popri raste ich počtu najmä inflácia a s ňou súvisiace dofinancovanie nemocníc zo strany zdravotných poisťovní.

S odvrátiteľnými hospitalizáciami rastie na Slovensku aj počet odvrátiteľných úmrtí, pri ktorých sú ale dostupné len staršie údaje. Na porovnanie, v roku 2017 bol ich počet 412 na 100-tisíc obyvateľov u pacientov mladších ako 75 rokov. V roku 2021 narástol na 585, čo pravdepodobne súvisí aj s rastom počtu úmrtí počas pandémie. Je to o 291 úmrtí viac ako priemer EÚ. Horšie na tom boli len štyri členské štáty: Maďarsko (641), Lotyšsko (644), Bulharsko (685) a Rumunsko (695).

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí medzi hlavné príčiny odvrátiteľných hospitalizácií aj zbytočných úmrtí:

• zlá životospráva (fajčenie, vyšší objem konzumácie alkoholu, prejedanie, sedavý spôsob života) a znečistenie životného prostredia,
• chýbajúca snaha zodpovedných subjektov znížiť výskyt odvrátiteľných úmrtí, s čím súvisí aj absencia motivácie zdravotných poisťovní a pacientov k stráženiu rizikových faktorov,
• zanedbaná prevencia a diagnostika,
• dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia a zlý manažment pacienta,
• nízka dostupnosť liečby v špecializovaných (odborných) ambulanciách,
• vyťaženosť špecialistov základnými vyšetreniami, ktoré by mohli vykonávať všeobecní lekári alebo aj lekárne,
• nevhodná domáca liečba pre slabú informovanosť pacientov.

Inštitút ISA odporúča nasledovné riešenia:

• vybudovať funkčnú infraštruktúru na riadenie národných preventívnych programov a spustiť cielené kampane na podporu prevencie,
• zreformovať ambulantnú starostlivosť, najmä posilniť kapacity zdravotníckeho personálu, presunúť kompetencie od špecialistov k všeobecným lekárom a financovanie ambulancií naviazať na výsledky na základe indikátorov kvality liečby,
• vytvoriť mechanizmus na obmedzenie počtu návštev využitím telemedicíny a súčasne zlepšiť komunikáciu s pacientmi v ich domácej liečbe,
• dokončiť digitalizáciu služieb poskytovanej zdravotnej starostlivosti na lepšiu koordináciu pohybu pacienta v sieti poskytovateľov,
• budovať centrá poskytovania zdravotnej starostlivosti, kde by mal pacient prístup k viacerým službám rýchlejšie a na jednom mieste,
• vytvoriť inštitúcie, v ktorých by pracovali tímy expertov podľa druhov ochorení s cieľom lepšie koordinovať spoluprácu ambulancií, nemocníc, diagnostických centier, vedecko-výskumných inštitúcií a konzultačných poradenských centier pre pacientov.

Aktualizované 18.12.2024