Slovensko v roku 2023 vypustilo podľa Eurostatu 368 gramov skleníkových plynov na jedno euro vytvorenej pridanej hodnoty, ktorá približne vyjadruje veľkosť hrubého domáceho produktu. Je to najmenej vo V4, čo znamená, že sme spomedzi štvorice štátov v tomto ukazovateli najekologickejší. V rebríčku EÚ sa Slovensko nachádza na desiatej najvyššej priečke a nad európskym priemerom, ktorý je 224 g/€.

Od roku 2008 sa na Slovensku pomer emisií k pridanej hodnote znížil o 45,4 %, čo je najviac z V4. Poľsko dosiahlo podobne veľký pokles (45,1 %), avšak v roku 2023 tvorilo najviac emisií skleníkových plynov vo V4 (663 g/€). V európskom porovnaní bolo na druhej najvyššej priečke po Bulharsku (968 g/€).
Rakúsko je ako jediné z regiónu pod priemerom EÚ s hodnotou 180 g/€. Najnižšiu mieru emisií na pridanú hodnotu v EÚ má Švédsko (96 g/€).
Najvyššie emisie v pomere k pridanej hodnote má Slovensko v sektore dodávok vody, kanalizácie a spracovania odpadu, ktorý vytvoril 5-tisíc g/€ emisií skleníkových plynov v roku 2023. Hlavným problémom tohto sektora je odpadové hospodárstvo, najmä skládkovanie. Vzniká pri ňom veľké množstvo metánu.
Emisie v odpadovom hospodárstve (kanalizácia a odpad) sa za ostatných 15 rokov takmer nezmenili. Kým v roku 2008 Slovensko vypúšťalo 4198 gramov na euro pridanej hodnoty, v roku 2023 to bolo 4194 g/€. Priemerná hodnota v EÚ podľa Eurostatu výrazne klesla z 2598 g/€ v roku 2008 na 1694 g/€ v roku 2022 (rok 2023 zatiaľ nie je dostupný).

Z hľadiska skladby celkových emisií má na Slovensku najväčší, vyše tretinový podiel priemyselná výroba (35,4 %). Na druhom mieste sú domácnosti s 18,3 % a na treťom výroba a dodávky energií (elektrina a plyn).
Dôvodom nízkeho podielu výroby a dodávky energií na emisiách v porovnaní s Českom a Poľskom je intenzívne využívanie jadra a veľmi nízky podiel uhlia na výrobe elektriny. V roku 2023 dosahoval podiel uhlia na Slovensku 5 % a tento rok klesol na nulu, keďže obe uhoľné elektrárne v Novákoch a Vojanoch boli medzičasom odstavené.
V Česku a Poľsku tvorí najväčší podiel na emisiách výroba a dodávky energií (vyše 30 %) pre veľké zastúpenie uhoľných elektrární. V Maďarsku tvoria najviac emisií domácnosti (24,4 % celkových emisií).

Európska environmentálna agentúra odhaduje, že v roku 2022 tvoril oxid uhličitý (CO2) vyše 80 % emisií skleníkových plynov v EÚ. Na druhom mieste bol metán (N2O) s 12,1 %. Hoci emisií CO2 je najviac, ostatné skleníkové plyny zachytávajú niekoľkonásobne viac tepla. Napríklad metán má prvých dvadsať rokov od vypustenia do atmosféry 80-krát silnejší skleníkový efekt než CO2. Potom jeho vplyv klesá. Oxid uhličitý zostáva v atmosfére dlhšie, dlhodobo má preto na otepľovanie výraznejší vplyv.

Aktualizované 03.02.2025