Na Slovensku bolo v roku 2023 o tretinu menej vyšetrení magnetickou rezonanciou (MR) ako priemer EÚ (Eurostat). Kým v EÚ pripadlo na tisíc obyvateľov 86 vyšetrení, Slovensko bolo na úrovni Bulharska a Maďarska (55). Nižší podiel malo len Rumunsko (45) a Lotyšsko (50). Hlavnými príčinami sú nižší počet prístrojov a nižšia efektívnosť ich využívania.

MR vyšetrenia sa používajú na získanie detailných snímok orgánov a tkanív, čo umožňuje diagnostiku ochorení mozgu, chrbtice, kĺbov či vnútorných orgánov. Na Slovensku bolo ku koncu vlaňajška 67 MR prístrojov, všetky len vo väčších mestách. V okresoch ako Prešov, Rožňava či Stropkov pripadá zhruba 120-tisíc pacientov na jeden prístroj. V Bratislave je to takmer 60-tisíc (aj vďaka dostupnosti súkromných kliník), ale reálna záťaž po zohľadnení obyvateľov bez trvalého pobytu je vyššia (odhad je 90-tisíc).

• Spôsobuje to nerovnomerné čakacie lehoty na vyšetrenie. Kým v niektorých regiónoch pacienti čakajú dlho, v iných sú kapacity nevyužité.
• Lehoty trvajú mesiace a ani onkologickí pacienti nemajú zákonom garantované prednostné vyšetrenie.

S využívaním MR vyšetrení sa spája viacero problémov:

• Zmluvné úhrady a objemy výkonov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá má dominantný podiel na trhu (61 % MR vyšetrení), vychádzajú z historických finančných limitov, nie z reálnej potreby regiónov.
• Faktúry poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poisťovniam sú málo podrobné, keďže v nich nie sú rozpísané položky rôznych typov vyšetrení. Rastie tým riziko neefektívneho využívania zdrojov.
• Časť nemocníc používa prístroje staršie ako 15 rokov a neexistuje systém financovania pravidelnej obnovy techniky.

Kvalitu a dostupnosť MR vyšetrení môžu zlepšiť opatrenia, ktoré sa už realizujú:

• Opatrenie rezortu zdravotníctva, ktorým od roku 2025 umožnil poisťovniam zvýšiť platby pre poskytovateľov laboratórnych aj zobrazovacích vyšetrení.
• Z plánu obnovy by sa v najbližšom roku malo obstarať 6 MR prístrojov za 15 miliónov eur do nemocníc v Bratislave, Nitre a Košiciach.

Do budúcnosti odporúčame zvážiť aj prijatie týchto opatrení:

• Porovnať výkonnosť štátnych a neštátnych MR pracovísk a cielene plánovať finančné zdroje pre poisťovne na zmluvné objemy výkonov.
• Stanoviť maximálne čakacie lehoty na vyšetrenie, ktoré by boli kratšie pri onkologických pacientoch.
• Zvýšiť výkonnosť štátnych MR pracovísk a nastaviť im primerané zmluvné finančné limity na efektívnejšiu prevádzku podľa potrieb regiónov. Posilniť kapacity v regiónoch s dlhými lehotami, v prípade potreby zazmluvniť nových poskytovateľov.
• Vyhradiť vo veľkých nemocniciach čas pre pacientov odoslaných na vyšetrenie z menších zdravotníckych zariadení.
• Využiť údaje na manažment čakacích lehôt (príklad Nórska, Nového Zélandu, Kanady, Toskánska) a zriadiť centrálny anonymizovaný register čakacích lehôt dostupný pacientom a lekárom.
• Pre štátne zariadenia zriadiť centrálnu databázu prístrojov a plán ich obnovy, čo by umožnilo lepšie plánovať zdroje na modernizáciu technológií.

Publikované 06.10.2025