Vo februári sa do parlamentu opäť dostal návrh zákazu nedeľného predaja, ktorému sme sa podrobne venovali v štúdii z roku 2020: V siedmy deň (povinne) odpočívaj. Závery, ktoré analýza poskytuje, sú relevantné i dnes.

Zákaz nedeľného maloobchodného predaja by sa týkal približne každého ôsmeho zamestnaného človeka, keďže zamestnanci maloobchodu tvoria 13 % všetkých pracujúcich v nedeľu. Na porovnanie, 27 % pracujúcich v nedeľu je zamestnaných v priemysle.

Zákaz by finančne uškodil predovšetkým ekonomicky slabším zamestnancom, keďže mzdy v obchode sú podpriemerné.

Práca v nedeľu sa od schválenia osobitných príplatkov stala relatívne príťažlivým zdrojom príjmu, o ktorý by ľudia prišli. V závislosti od typu prevádzky tvorí nedeľný príjem od 10 do 19 % z celkového príjmu zamestnanca.

Pokiaľ by sa zákaz nedeľného predaja plne preniesol do zníženia počtu odpracovaných hodín aj tržieb v maloobchode, prišlo by o prácu 1 740 zamestnancov na plný úväzok, respektíve 3 480 na polovičný úväzok. To predstavuje 2,9 % zamestnaných v maloobchodných nešpecializovaných predajniach na Slovensku. V skutočnosti sa časť odpracovaných hodín pravdepodobne zachová vďaka zvýšeniu tržieb a tiež predĺženiu otváracích hodín v iné dni v týždni, strata pracovných miest by tak bola nižšia.

Okrem vplyvu na zamestnanosť je potrebné zvážiť aj dosah na ceny či tržby. Fixné náklady zostávajú napriek kratším otváracím hodinám podobné. Dôsledkom môžu byť vyššie konečné ceny pre spotrebiteľov. Skrátenou otváracou dobou môžu utrpieť aj tržby – obzvlášť prevádzok, ktoré nepredávajú základné potreby (napríklad potraviny). V zahraničí tiež pozorujeme presun tržieb z prevádzok zatvorených v nedeľu, do tých, ktorých sa obmedzenie netýka.

Aktualizované 12.09.2023