Po vlaňajšom útoku Ruska na Ukrajinu rýchlo rastú obranné výdavky európskych štátov. Rekordérom je Poľsko, kde výdavky stúpnu z roka na rok o dve tretiny na 4 % HDP. Podobne koná Rumunsko a pobaltské štáty v bezprostrednej blízkosti Ruska. Estónsko chce budúci rok zvýšiť rozpočet na vyše 3 % HDP.

Slovensko ako člen Severoatlantickej aliancie zrejme tento rok prvýkrát v histórii dodrží záväzok vynakladať na obranu 2 % HDP. Nad dvojpercentnou hranicou plánuje zotrvať aj nasledujúce roky.

Klesajúce obranné rozpočty väčšiny členských štátov sa stali vážnou témou v roku 2014 po ruskej anexii Krymu. V tom istom roku na samite NATO vo Walese sa členovia dohodli, že zvrátia tento trend a postupne ich do roku 2024 zvýšia na dohodnutú úroveň. Podľa Výročnej správy NATO za rok 2022 len sedem z 30 členských štátov (pobaltské štáty, USA, Grécko, Spojené kráľovstvo a Poľsko) splnilo dvojpercentný záväzok.

Ďalším impulzom bol vlaňajší ruský útok na Ukrajinu. Na následnom samite v Bruseli sa preto niektorí členovia opäť zaviazali zvýšiť obranné výdavky. Viaceré európske štáty udržia alebo plánujú prekonať dvojpercentnú hranicu v najbližších dvoch rokoch.

Najväčšie zmeny sú na východnom krídle. Celkovo 17 členov NATO vrátane Slovenska v roku 2022 zvýšilo výdavky na výzbroj (vrátane výskumu a vývoja).

• Slovensko pokračovalo v budovaní ťažkej mechanizovanej brigády – dodávkou nových samohybných húfnic, podpísaním akvizičnej zmluvy na dodávky bojových obrnených vozidiel 8×8, pásových bojových vozidiel CV-90 a výmenou prebytočných BVP-1 za 15 tankov Leopard 2A4. Do štátnej služby armáda prijala 1 323 profesionálnych vojakov (vrátane kadetov), čo je najviac za ostatných desať rokov.
• Rumunsko modernizuje vzdušné sily nákupom stíhačiek najnovšej generácie.
• Estónsko, Litva a Lotyšsko sa dohodli, že investície do obrany musia posunúť bližšie smerom k trom percentám HDP.
• Najvyšší percentuálny objem obranných výdavkov majú dlhodobo USA a Grécko.

Aktualizované 12.09.2023