ISA sa podrobnejšie pozrela na bilanciu úmrtí súvisiacich s pandémiou COVID-19 podľa najnovších údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Ide o úmrtia vykázané jednotlivými štátmi od 1. januára 2020.

V európskom porovnaní zaznamenali najvyššiu úmrtnosť balkánske štáty (najviac Bulharsko), V4 a Pobaltie.

• Slovensko vykázalo úmrtnosť 3,88 na tisíc obyvateľov a celosvetovo skončilo na 11. najhoršej priečke. K 28. júnu tohto roka evidovalo 21 167 úmrtí.
• Zo štátov V4 dopadlo najhoršie Maďarsko s úmrtnosťou 5,08 na tisíc obyvateľov. Celkovo je 3. najhoršie na svete.
• Horšie ako Slovensko sa umiestnilo aj Česko (3,99).
• Poľsko skončilo na 22. priečke (3,17) a Rakúsko na 41. mieste (2,48).
• Možným odôvodnením horších výsledkov štátov V4 je veľký podiel priemyselnej výroby (koncentrácia ľudí bez možnosti práce z domu a ľahký prenos vírusu), zlý stav zdravotníctva, nedôvera k autoritám a odpor k očkovaniu.
• Priemer vo východnej Európe bol 2,62 a v západnej 2,57. Skresľovať ho môže Turecko s hodnotou 1,19. Bez neho by sa priemerná hodnota východu svetadielu zvýšila na 3,00. Rozdiely vidno aj pri porovnaní priemerov nových členských štátov EÚ (3,76) a starých členov (2,47).

Spomedzi regiónov sveta bola najvyššia úmrtnosť na COVID-19 v Južnej Amerike a osobitne v Peru, ktoré je zároveň s hodnotou 6,69 najviac zasiahnutým štátom sveta. Takmer polovicu všetkých obetí regiónu vykázala Brazília (703-tisíc) s úmrtnosťou 3,31, ktorej vtedajší prezident Jair Bolsonaro odmietol prijať protiepidemické opatrenia a spochybňoval úlohu očkovania. Najmenej obetí absolútne (259-tisíc) a aj pomerne (0,19) zaznamenala Afrika.

Nedostatkom porovnávania evidovaných úmrtí sú odlišnosti vo vykazovaní, prípadne nespoľahlivosť evidencie najmä v chudobnejších a nedemokratických štátoch. Jedným z riešení je porovnanie na základe odhadu nadmerných úmrtí, ktoré vychádzajú z porovnania všetkých úmrtí počas pandémie s priemerom napríklad za 5-ročné obdobie pred pandémiou.

Vo viacerých štátoch bola vykazovaná úmrtnosť naoko nízka, ale pandémia sa prejavila v niekoľkonásobnom zvýšení nadmerných úmrtí. Napríklad v Srbsku a v Rusku bol počas pandémie počet evidovaných covidových úmrtí trikrát nižší a v Albánsku štyrikrát nižší oproti nadmerným úmrtiam. Bielorusko vykázalo až 14x menej evidovaných úmrtí (2200) ako nadmerných (31000), a to vzhľadom na chýbajúce údaje len v období od januára 2020 do marca 2021.

Na porovnanie, Slovensko vykázalo o 37 % menej evidovaných úmrtí ako je odhad nadmerných úmrtí. Zo susedných štátov menej vykázalo aj Poľsko (-38 %), Rakúsko (-11 %), Česko (-5%). Maďarsko zaevidovalo o 19 % viac ako je odhad nadmerných úmrtí. Z ďalších sledovaných štátov najmenšiu odchýlku zaznamenalo Grécko (-4 %), Veľká Británia (+7 %) a Portugalsko (-9 %).

V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že medzi nadmerné úmrtia sa mohli započítať aj prípady, ktoré boli spôsobené napríklad zhoršeným prístupom k zdravotnej starostlivosti v dôsledku preťaženosti zdravotných systémov počas pandémie.

Aktualizované 12.09.2023