Pozícia zamestnancov na slovenskom trhu práce silnie. Kým nezamestnanosť dlhodobo klesá, voľných pracovných miest od roku 2021 pribúda. Zamestnávatelia preto čelia väčšiemu tlaku na zvyšovanie miezd, aby si udržali alebo získali zamestnancov. Čoraz častejšie ich tiež hľadajú v zahraničí.

• Na Slovensku dlhodobo, s miernym výkyvom počas pandémie, klesá miera nezamestnanosti (aj po zohľadnení zmien v metodike), pričom súčasne stagnuje a po pandémii už aj stúpa miera voľných pracovných miest. Zlepšovanie trhu práce potvrdzuje aj pohľad na zamestnanosť v absolútnych číslach, keďže počet ľudí v produktívnom veku je relatívne stabilný (3,6 milióna), pričom zamestnanosť dlhodobo stúpa a od roku 2016 sa drží nad úrovňou 2,5 milióna ľudí (Rada pre rozpočtovú zodpovednosť).

• Napätý trh práce prispeje v tomto roku k rastu hrubých miezd. Tie stúpnu nominálne o 7,1 % a reálne o 3,7 % (prognóza MF SR). Vlani mzdy rástli najmä v dôsledku zvýšenej inflácie len v nominálnom vyjadrení. Priemerná nominálna mzda v 3Q 2023 vzrástla medziročne o 8,3 %, reálna mzda však klesla o 0,6 %.

• Rast miezd na Slovensku bol v 3Q 2023 takmer dvojnásobný oproti priemeru EÚ, čo súvisí do veľkej miery s rýchlejšou infláciou. Tá bola podľa odhadu ministerstva financií 10,7 % v roku 2023, priemer za EÚ bol podľa odhadu Eurostatu 2,9 %. Čísla o výške priemernej mzdy v okolitých štátoch za rok 2023 ešte nie sú k dispozícii. Ku koncu roka 2022 bola priemerná mzda na Slovensku podľa Eurostatu 1447 EUR, v Maďarsku 1142 EUR, v Poľsku 1347 EUR, v Česku 1703 eur a v Rakúsku 4237 eur.

• Slovensko má dlhodobo približne jednopercentnú mieru voľných pracovných miest, teda podiel voľných a všetkých ponúkaných miest v ekonomike. Podobne je na tom Poľsko, ktoré však má polovičnú nezamestnanosť. V EÚ je priemer 2,7 % voľných pracovných miest, v Česku sa ale blíži k 4 % a v Rakúsku dosahuje 4,5 %.

• Na Slovensku je miera nezamestnanosti viacnásobne vyššia, než miera voľných pracovných miest. Podobne je na tom Rumunsko. Naopak, v Česku, Rakúsku či Nemecku je podstatne vyššia miera voľných pracovných miest a nižšia miera nezamestnanosti, čo ešte zvyšuje tlak na rast miezd, a lákavé ponuky pre pracovníkov zo zahraničia.

• V štátoch s vyššou mierou voľných pracovných miest ako mierou nezamestnanosti (napríklad Česko, Nemecko, Holandsko, Nórsko) je napätosť trhu práce vyššia, a tým aj tlak na zvyšovanie miezd. Tam, kde naopak miera nezamestnanosti výrazne presahuje mieru voľných pracovných miest (napríklad v Rumunsku, Chorvátsku, Portugalsku, Slovensku), sa dá očakávať nižší tlak na rast platov.

• Existujú viaceré dôvody na rast miezd v nasledujúcich rokoch: nové investície (napríklad: Volvo, Gotion Inobat Batteries, Porsche, Vaillant, Winkellman, BDR Thermea, Rheem Manufacturing, Biedronka a iné), demografický vývoj (starnutie populácie) a viac odchodov do predčasného dôchodku v roku 2023. Dlhodobo mzdy tlačia nahor aj nové technológie, napríklad nástup umelej inteligencie, ktoré zvyšujú produktivitu práce.

• Problémom je nedostatok najmä kvalifikovaných pracovníkov vo vybraných sektoroch. Štáty to obvykle riešia zjednodušovaním zamestnávania cudzincov. Aj na Slovensku zamestnávatelia hľadajú pracovníkov v čoraz vzdialenejších kútoch sveta. Počet zahraničných pracovníkov vlani prvýkrát prekročil 100-tisíc. Najviac ich je z Ukrajiny, Srbska a Rumunska. Najrýchlejšie však rastie počet Indov a Gruzíncov.

• Vláda už teraz podporuje ekonomickú migráciu pri nedostatkových profesiách. Na rok 2024 je napríklad schválené udelenie 2 200 víz pre vodičov autobusov a kamiónov. Pri viacerých odborných pozíciách (napríklad zdravotnícky personál) sa tiež zjednoduší proces poskytovania pracovných povolení a uznávanie vzdelania.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Zobraziť ekonomický prehľad ISA (PDF)

Aktualizované 12.01.2024