Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka Oficiálna stránka

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Domov
  2. Aktuality
  3. Členstvu v eurozóne vďačíme za najnižšiu rizikovú prirážku vo V4
Aktualita

Členstvu v eurozóne vďačíme za najnižšiu rizikovú prirážku vo V4

Publikované 08.07.2024

Obsah

Inflačná a energetická kríza spôsobená vojnou na Ukrajine zvýšila rizikové prirážky na dlhopisy členov EÚ. Viac ako Slovensko, ktoré vďačí za stabilnejšiu menovú politiku členstvu v eurozóne, to pocítili okolité krajiny Vyšehradskej štvorky.

Bezprostredne po vypuknutí vojny, vo februári 2022, vzrástla riziková prirážka našich susedov násobne viac ako Slovensku. V Česku dvojnásobne, v Poľsku päťnásobne a v Maďarsku šesťnásobne oproti rastu prirážky na slovenské dlhopisy.

Naši susedia z V4 majú vyššie úrokové sadzby na dlhopisoch aj z dôvodu vyššej inflácie v porovnaní s priemerom eurozóny. Centrálne banky tam bojujú s infláciou a nižšou dôverou investorov cez zvyšovanie úrokových sadzieb. Investori následne požadujú vyššie výnosy štátnych dlhopisov.

Rizikovú prirážku počítame ako rozdiel v úrokovej sadzbe na 10-ročné dlhopisy krajiny oproti Nemecku, ktoré má najvyšší AAA rating a je považované za bezrizikovú investíciu. Na Slovensku je prirážka síce najnižšia vo V4, avšak tesne nad úrovňou oveľa zadlženejšieho Grécka.

Koncom mája bola úroková sadzba na 10-ročné slovenské dlhopisy 3,69 %, čo bolo 1,17 percentuálneho bodu (117 bázických bodov) nad úrokom, za ktorý si požičiavalo Nemecko. Na podobnej úrovni sa drží od leta 2022. V eurozóne malo vyššiu prirážku iba Estónsko (1,19 bodu) a Taliansko (1,32 bodu).

Zaujímavosťou je pokles rizikovej prirážky Grécka, ktoré si od leta 2023 požičiava za približne rovnaké úroky ako Slovensko. Grécko je pritom podľa ratingovej agentúry Moody’s v špekulatívnom pásme (Ba1). V roku 2023 malo verejný dlh na úrovni 161 % HDP, kým Slovensko 56 % HDP.

K stabilite ratingu pomáha Slovensku už spomínané členstvo v eurozóne. Z krajín V4 má lepší rating Česko. Zaujímavé je porovnanie s Poľskom. Podľa Fitch aj Moody‘s máme zhodný rating (rozdielny je nanajvýš výhľad), podľa S&P je rating Poľska mierne nižší.  Napriek tomu si vieme požičať takmer o dva percentuálne body (198 bázických bodov) lacnejšie.

Agentúra Fitch radí medzi kľúčové faktory, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť rating Slovenska, vývoj verejného dlhu, vzťahy s EÚ, dôveryhodnosť politík či vyhliadky ekonomického rastu a konkurencieschopnosti krajiny.

Publikované 08.07.2024