Slovensko má piate najdrahšie hypotéky aj spotrebné úvery v eurozóne. Obavy z likvidačného dosahu rastu splátok sa pri hypotékach napriek tomu zatiaľ nenaplnili. Podiel zlyhaných úverov je blízko minima, takmer všetci dlžníci hypotéku dokážu splácať.

Priemerný ročný úrok na nové hypotéky bol u nás v júli 4,19 % a v eurozóne 3,70 %. Pri spotrebných úveroch bol úrok na Slovensku 9,72 % a v eurozóne 7,77 %. Najdrahšie úvery sú v pobaltských štátoch, kde mali vysokú infláciu a pre investorov sú rizikovejšie.

V susedných štátoch, ktoré nie sú členmi eurozóny, sú sadzby na úvery na bývanie vyššie. Podľa dát Európskej centrálnej banky bola v Česku v júli 2024 priemerná úroková sadzba na nové hypotéky 5,01 %, v Maďarsku 7,24 % a v Poľsku 8,59 %.

Na Slovensku prešla od júna 2022 do júna 2024 úplnou refixáciou, keď úrok stúpol nad 3 %, štvrtina poskytnutých úverov na bývanie. Do konca roka pribudne podľa Národnej banky Slovenska (NBS) ďalších 11 % hypoték.

V druhom štvrťroku 2024 narástla splátka úveru o menej ako 100 eur 63 % dlžníkov, ktorých sa dotkla refixácia. Štvrtina (27 %) platila mesačne o 100-200 eur viac. Celkový priemerný nárast splátok v tomto období tvoril 96 eur mesačne. Podiel splátok na príjme z času poskytnutia úveru tak stúpol podľa NBS o 8 %.

Domácnosti s príjmom nižším ako 1,6-násobok priemernej mzdy na Slovensku môžu od januára požiadať o štátnu podporu so splácaním hypoték (príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie). Túto možnosť využilo ku koncu júla necelých 7 % ľudí s refixovanou hypotékou. Priemerná výška podpory bola 83 eur mesačne. Ku koncu augusta počet podporených ľudí stúpol o 5 864 na 17 618, teda približne na 10,5 %. Celková vyplatená suma hypotekárnej pomoci sa podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny medzimesačne zvýšila o 2 milióny eur na 3,1 milióna eur vyplatených v auguste 2024. Od februára štát kumulatívne vyplatil 7,3 milióna eur.

Pravdepodobne aj vďaka tejto pomoci klesol podiel zlyhaných hypoték, ktoré dlžníci nie sú schopní splácať. V júli ich bolo 1,08 %, čo je blízko rekordne nízkej úrovne 1,07 % z apríla 2023. Pre porovnanie, po vypuknutí finančnej krízy medzi rokmi 2010 a 2015 bol ich podiel nad 3 %.

V posledných mesiacoch komerčné banky mierne znížili úroky z hypoték. Prispela k tomu voľnejšia menová politika Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá v septembri už druhýkrát v tomto roku znížila kľúčové sadzby. Depozitnú sadzbu znížila o 25 bázických bodov na 3,5 %.

Znižovanie sadzieb umožňuje klesajúca inflácia v eurozóne. Tá bola podľa predbežných údajov z Eurostatu v septembri 1,8 %, čo je najmenej od apríla 2021 a tesne pod dvojpercentným cieľom ECB.

Na Slovensku rástla inflácia v septembri medziročne o 2,9 %, čo bol šiesty najrýchlejší rast v eurozóne po Belgicku (4,5 %), Holandsku (3,3 %), Estónsku (3,2 %), Chorvátsku a Grécku (3,0 %).

Aktualizované 23.10.2024