Počet evidovaných trestných činov (TČ) podľa údajov zo štatisticko-evidenčného systému ministerstva vnútra kulminoval v roku 2004 s celkovým počtom vyše 131-tisíc. Odvtedy evidovaná kriminalita takmer nepretržite klesala. Výnimkou bol rok 2022, zrejme v dôsledku pandémie, keď kriminalita medziročne stúpla o 7,2 %.

Dlhodobo tvorí dominantnú zložku evidovaných trestných činov majetková kriminalita (krádeže, vlámania), ktorá zároveň  od roku 2004 klesla najvýraznejšie. K poklesu v rokoch 2013-2021 prispieval aj vývoj ekonomickej kriminality (finančné a daňové podvody, korupcia a podobne), ktorá je druhou najväčšou zložkou celkovej kriminality.

Výsledky našej analýzy potvrdili teoretické poznatky o súvise medzi vývojom životnej úrovne a kriminality. Pomocou modelu sme na základe okresných dát od roku 2011 zistili, že dlhodobý trend zvyšovania životnej úrovne, predovšetkým poklesu miery nezamestnanosti a nárastu priemernej mzdy, prispieva k znižovaniu majetkovej a ekonomickej kriminality.

Zároveň však platí, že čím sú ľudia bohatší, tým sú lákavejší pre zlodejov či podvodníkov. Spôsobuje to regionálne rozdiely – najvyššiu mieru majetkovej a ekonomickej kriminality evidujeme v okresoch v rámci Bratislavy a Košíc.

Podľa výsledkov analýzy neexistuje jasné prepojenie medzi životnou úrovňou a násilnou a mravnostnou kriminalitou. Zatiaľ čo ekonomické zásahy či rozvoj môžu znížiť majetkovú trestnú činnosť, riešenie násilnej trestnej činnosti si vyžaduje cielenejšie sociálne, behaviorálne a psychologické stratégie.

Ďalším zásadným faktorom, ktorý sa podpísal pod vývoj kriminality, je technologický pokrok. Lepšie zabezpečenie majetku prispieva k zníženiu miery majetkovej kriminality. Na druhej strane technologický pokrok spôsobil rozmach ťažšie odhaliteľnej online kriminality. Môže to spôsobiť nárast takej kriminality, ktorá v štatistikách nie je evidovaná. 

Novely trestného zákona, ktorými sa zmenila definícia trestného činu na základe výšky spôsobenej škody, nemajú vplyv na výsledky našej analýzy, keďže sa udiali mimo obdobia 2011-2023, ktoré sme použili v ekonometrickom modeli s cieľom identifikovať faktory vplývajúce na vývoj a geografické rozloženie kriminality.

Úplné znenie analýzy nájdete na stránke ISA tu.

MR vyšetrenia sa používajú na získanie detailných snímok orgánov a tkanív, čo umožňuje diagnostiku ochorení mozgu, chrbtice, kĺbov či vnútorných orgánov. Na Slovensku bolo ku koncu vlaňajška 67 MR prístrojov, všetky len vo väčších mestách. V okresoch ako Prešov, Rožňava či Stropkov pripadá zhruba 120-tisíc pacientov na jeden prístroj. V Bratislave je to takmer 60-tisíc (aj vďaka dostupnosti súkromných kliník), ale reálna záťaž po zohľadnení obyvateľov bez trvalého pobytu je vyššia (odhad je 90-tisíc).

• Spôsobuje to nerovnomerné čakacie lehoty na vyšetrenie. Kým v niektorých regiónoch pacienti čakajú dlho, v iných sú kapacity nevyužité.
• Lehoty trvajú mesiace a ani onkologickí pacienti nemajú zákonom garantované prednostné vyšetrenie.

S využívaním MR vyšetrení sa spája viacero problémov:

• Zmluvné úhrady a objemy výkonov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), ktorá má dominantný podiel na trhu (61 % MR vyšetrení), vychádzajú z historických finančných limitov, nie z reálnej potreby regiónov.
• Faktúry poskytovateľov zdravotnej starostlivosti poisťovniam sú málo podrobné, keďže v nich nie sú rozpísané položky rôznych typov vyšetrení. Rastie tým riziko neefektívneho využívania zdrojov.
• Časť nemocníc používa prístroje staršie ako 15 rokov a neexistuje systém financovania pravidelnej obnovy techniky.

Kvalitu a dostupnosť MR vyšetrení môžu zlepšiť opatrenia, ktoré sa už realizujú:

• Opatrenie rezortu zdravotníctva, ktorým od roku 2025 umožnil poisťovniam zvýšiť platby pre poskytovateľov laboratórnych aj zobrazovacích vyšetrení.
• Z plánu obnovy by sa v najbližšom roku malo obstarať 6 MR prístrojov za 15 miliónov eur do nemocníc v Bratislave, Nitre a Košiciach.

Do budúcnosti odporúčame zvážiť aj prijatie týchto opatrení:

• Porovnať výkonnosť štátnych a neštátnych MR pracovísk a cielene plánovať finančné zdroje pre poisťovne na zmluvné objemy výkonov.
• Stanoviť maximálne čakacie lehoty na vyšetrenie, ktoré by boli kratšie pri onkologických pacientoch.
• Zvýšiť výkonnosť štátnych MR pracovísk a nastaviť im primerané zmluvné finančné limity na efektívnejšiu prevádzku podľa potrieb regiónov. Posilniť kapacity v regiónoch s dlhými lehotami, v prípade potreby zazmluvniť nových poskytovateľov.
• Vyhradiť vo veľkých nemocniciach čas pre pacientov odoslaných na vyšetrenie z menších zdravotníckych zariadení.
• Využiť údaje na manažment čakacích lehôt (príklad Nórska, Nového Zélandu, Kanady, Toskánska) a zriadiť centrálny anonymizovaný register čakacích lehôt dostupný pacientom a lekárom.
• Pre štátne zariadenia zriadiť centrálnu databázu prístrojov a plán ich obnovy, čo by umožnilo lepšie plánovať zdroje na modernizáciu technológií.

Chceme posilniť odbor implementácie, v ktorom momentálne pôsobí šesť analytikov. Hľadáme kolegu, ktorý vyštudoval ekonomický smer alebo hospodársku politiku. Ak ti nie je cudzia vhodná a konštruktívna komunikácia, kontrola vopred stanovených cieľov a analýza dát, skvele zapadneš do nášho tímu.

V ISA sme mladý a dynamický kolektív s takmer dvoma desiatkami analytikov a s chuťou meniť staré vzorce. Tvoje skúsenosti môžeš zužitkovať v dynamickom tíme, v ktorom Ťa čaká ľudský prístup a príjemné pracovné prostredie.

Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) je analytická jednotka na Úrade vlády SR. Jej poslaním je tvorba spoľahlivých a objektívnych výstupov, ktoré prispievajú ku kvalitným rozhodnutiam vlády a k informovaniu verejnosti o hospodárskej a sociálnej politike Slovenska.

Kvalifikačné predpoklady a podrobnejšie informácie o výberovom konaní sú dostupné tu: https://cisss.gov.sk/employee-selection/detail/a52e4ddf-3d4e-4b5f-805b-57c7204d02aa

Na prepočet konkurencieschopnosti bola použitá metodika kompozitného ukazovateľa Index konkurencieschopnosti firmy (Enterprise Competitiveness Index – ECI), ktorú vyvinula a aplikovala Bank of Portugal. Index berie do úvahy 16 ukazovateľov rozdelených do 6 dimenzií: ziskovosť, schopnosť kryť náklady produkcie, produktivita kapitálu a práce, prístup k zdrojom, riziko a orientácia na kvalitu. Nadobúdať môže hodnoty 0 až 1, pričom 0 znamená takmer nulovú schopnosť firmy obstáť v konkurenčnom boji na trhu a hodnota 1 znamená bezkonkurenčnú firmu, ktorá exceluje vo všetkých parametroch.  

Mediánová hodnota ECI indexu za 199 240 slovenských firiem dosiahla úroveň 0,365. Technologicky náročné odvetvia zahŕňajúce 412 firiem podnikajúcich napríklad v sektore výroby elektronických komponentov, počítačov, optických a meracích prístrojov či farmaceutických prípravkov na tom neboli oveľa lepšie. Dosiahli len mierne vyššie skóre 0,367. Celkové rozpätie slovenských firiem siaha od 0,01 po 0,66.

Najvyššiu mieru konkurencieschopnosti mali firmy v sektoroch nenáročných na technológiu. Je to spolu 5 628 firiem podnikajúcich v oblasti výroby potravín, nápojov, textilu, spracovania dreva či výroby papiera. Ich skóre dosiahlo mediánovú úroveň 0,39.

Na jednej strane to ukazuje mierne vyššiu životaschopnosť slovenských firiem nenáročných na znalosti či technológie, ktoré aj bez veľkých investícií dokážu byť nadpriemerne konkurencieschopné. Na druhej strane to ukazuje nevyužitý potenciál v sektoroch náročnejších na znalosti a technológie. Tie majú najlepšie predpoklady na výrazné zvýšenie konkurencieschopnosti, čo by prinieslo benefity v podobe vyššej pridanej hodnoty, miezd a  výkonu celého hospodárstva.

Kým výdavky na lieky sa zvýšili z 1,79 miliardy eur na 2,45 miliardy, čo je nárast o 37 %, inflácia stúpla v rovnakom období kumulatívne o 38 %, priemerná nominálna mesačná mzda o 50 % a celkové výdavky zdravotných poisťovní o 52 %.

Najrýchlejšie rástli výdavky pacientov na voľnopredajné lieky (o 64 % zo 197 na 324 miliónov eur),  predovšetkým počas pandémie v rokoch 2021-22. To môže odrážať vyššiu mieru samoliečby, ale aj vyššiu kúpyschopnosť obyvateľstva vďaka rastúcim platom. Zvýšili sa aj úhrady pacientov, najmä za receptové lieky (o 25 % z 229 na 286 miliónov eur), a úhrady zdravotných poisťovní za lieky (o 35 % z 1366 na 1841 miliónov eur).

Výdavky na lieky rástli počas celého sledovaného obdobia, výnimkou bol rok 2020, keď mierne klesli v čase nástupu pandémie (menej návštev lekárov, menej vyšetrení a predpisovania liekov). Najprudší nárast o vyše 11 % (250 miliónov eur) nastal v roku 2024, keď stúpli najmä platby pacientov za receptové lieky a úhrady zdravotných poisťovní.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) zaplatili zdravotné poisťovne v minulom roku najviac za liečbu onkologických ochorení (543 miliónov eur), ochorení tráviaceho traktu a metabolizmu (229), kardiovaskulárne ochorenia (224) a za respiračné ochorenia (98).

Najvyšší objem doplatkov za receptové lieky mali pacienti pri ochoreniach srdcového systému (43 miliónov), tráviaceho traktu (16 miliónov) a nervového systému (14 miliónov).

Čo sa týka voľnopredajných liekov, pacienti vlani najviac minuli na respiračné ochorenia (99 miliónov eur), poruchy trávenia (69), ochorenia svalstva (54), nervového systému (40), kože (22) a srdcového systému (20). Z pohľadu spotrebovaného množstva si najviac kupovali lieky na horúčku, nádchu a bolesť hrdla. Najvyššia priemerná cena za voľnopredajný liek bola na urologické ochorenia (16 eur/ks), ochorenia srdca a obehového systému (12 eur/ks), ochorenia svalov, nervového systému a infekčné ochorenia (8 eur/ks).

Súčasťou nového organizačného usporiadania rady bude aj päťčlenný panel odborníkov. Jeho  cieľom je zvýšiť odbornosť, nestrannosť a kvalitu analytických materiálov predkladaných na rokovanie a je inšpirovaný odporúčaniami OECD (2020). Má zabezpečiť dôveryhodnosť výstupov prostredníctvom kontroly kvality a zapojenia expertov z akademickej obce, výskumu či súkromného sektora. Výber odborníkov sa uskutoční formou verejnej výzvy na základe ich špecializácie a odbornosti, čím sa posilňuje kredibilita rady. Viac sa dozviete tu.

Radu tvoria aj nestáli členovia navrhovaní na základe štatútu rady a tiež zverejnenej výzvy, prihlásiť sa môžete tu. Zostava nestálych členov rady, ktorí sú vyberaní na základe výzvy, je nasledovná:

• dvaja zástupcovia organizácií výskumu a vývoja
• jeden zástupca malých a stredných podnikov
• jeden zástupca živnostníkov
• jeden zástupca odborov

Návrhy môžete poslať najneskôr do 15.5.2025 prostredníctvom formulára danej výzvy.

Slovensko patrí medzi štáty s najväčším rozdielom v zažitej kriminalite u ľudí žijúcich v chudobe oproti ľuďom žijúcim mimo nej. Kým len 2,4 % ľudí s príjmom nad 60 % mediánovej hodnoty zažilo kriminalitu, u ľudí pod touto hranicou to je 9,3 %. Medzi ľuďmi žijúcimi v chudobe je teda tento jav častejší a dlhodobo sa drží na podobnej úrovni.

Väčšie rozdiely sú aj podľa miery urbanizácie. Na Slovensku zažilo kriminalitu vo veľkých mestách 6 % ľudí, v mestách a predmestiach 2,9 % a na vidieku 2,6 %. Ak zohľadníme aj riziko chudoby, tak vo veľkých mestách zažilo kriminalitu 25,6 % ľudí ohrozených chudobou a na vidieku 7,4 %.

Urbanizácia môže byť aj čiastočným vysvetlením, prečo je na Slovensku nízka zažitá kriminalita. Na vidieku je kriminalita vo všeobecnosti nižšia. Na Slovensku žije na vidieku 48,8 % obyvateľstva, čo je o 22,8 percentuálneho bodu viac ako priemer EÚ. Zároveň ide o najvyšší podiel v rámci EÚ.

Miera zažitej kriminality na Slovensku dlhodobo klesá podobne ako počet evidovaných trestných činov políciou. Dá sa tak predpokladať, že celková kriminalita od začiatku merania v roku 2008 skutočne klesla a nie je výsledkom neochoty nahlasovať ju. Najčastejšími trestnými činmi sú krádeže a vlámania.

Z okolitých štátov je na tom lepšie Poľsko, kde je zažitá kriminalita na úrovni 2,8 %. V Maďarsku je to 6,1 %, v Česku 6,6 % a v Rakúsku 7 %. Najmenej kriminality a vandalizmu v EÚ hlásia v Chorvátsku a Litve, najviac v Grécku a Holandsku. Grécko je zaujímavé tým, že kým inde v EÚ zažitá kriminalita a vandalizmus dlhodobo klesajú alebo stagnujú, tam za 20 rokov narástla (zo 7,8 na 20,9 %).

S veľkým náskokom vedú severské štáty so skóre prevyšujúcim priemer EÚ takmer o tretinu. Podpriemerný výsledok dosiahla tretina štátov EÚ vrátane Talianska, Chorvátska či Grécka. Na posledných dvoch priečkach sa umiestnilo Rumunsko a Bulharsko so skóre nižším ako 65.

Vo väčšine členských štátov dosahujú regióny hlavných miest rovnaké alebo vyššie skóre ako je ich národné. Výnimkou je belgický Brusel. Najvýraznejší rozdiel v indexe hlavného mesta v porovnaní s celoštátnym skóre malo Slovensko (13,8), Česko, Litva a Maďarsko.

Na Slovensku dosiahol najvyššie skóre Bratislavský kraj (98,6), čo je však stále európsky podpriemer. Zvyšné regióny zaostávajú za priemerom EÚ približne o 17 %. Najnižšie skóre má západoslovenský región pre znížený pocit bezpečia a pre nespokojnosť obyvateľov s kvalitou vody, avšak treba mať na zreteli, že doň nie je zahrnutý lepšie hodnotený Bratislavský kraj.

V rámci indexu sa vyhodnocuje viacero ukazovateľov. Koncepčne zachytáva sociálny pokrok v troch hlavných okruhoch: základné potreby, základy blahobytu a príležitosti. Každý okruh pozostáva zo štyroch kategórií, ktoré sa skladajú z troch až šiestich špecifických ukazovateľov.

K úrovni priemeru EÚ má Slovensko najbližšie v okruhu základných ľudských potrieb so skóre 95,2 a konkrétnejšie v oblasti základného vzdelania, kvality bývania, vody a sanitácie či kvality životného prostredia.

Najviac priestoru na zlepšenie máme v okruhu príležitostí so skóre 66,2. Najhoršie výsledky sme dosiahli v kategóriách inklúzia (tolerancia voči menšinám) a dôvera vo verejné inštitúcie.

V celosvetovom poradí sa Slovensko vlani umiestnilo na 34. mieste zo 170 štátov, čím si oproti roku 2016 polepšilo o dve priečky.

V rámci celosvetového Indexu sociálneho pokroku je skóre aktualizované každoročne (na celoštátnej úrovni), na úrovni EÚ v štvorročnom intervale.

Európsky Index sociálneho pokroku vypracováva Európska komisia a zostavila ho v spolupráci s neziskovou organizáciou Social Progress Imperative a výskumným inštitútom Orkestra. Účelom indexu je pomáhať tvorcom politík a zainteresovaným stranám pri hodnotení silných a slabých stránok regiónu, najmä v sociálnej a environmentálnej oblasti.

• Podiel elektriny z OZE na celkovej spotrebe na Slovensku stúpol v rokoch 2005-2023 podľa Eurostatu z 15,7 % na 24,2 %. Vo V4 podiel najrýchlejším tempom rástol v Poľsku a ešte výraznejšie v Nemecku. Všetky štáty V4 výrazne zaostávajú za priemerom EÚ (45,3 %).
• Výhodou Slovenska a Francúzska je pokrytie vyše 60 % spotreby jadrom, ktoré je stabilným a relatívne čistým zdrojom energie. Oba štáty tak nemuseli podľa pravidiel EÚ prudko znižovať podiel fosílnych zdrojov energie a nahrádzať ich obnoviteľnými zdrojmi.
• Štruktúra výroby elektriny z OZE sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Dôvodom sú rozdiely v klimatických podmienkach, hospodárskej štruktúre a rozložení dopytu v čase. Na Slovensku sú podľa zistení ISA príčinou aj rôzne administratívne bariéry a odmietavý postoj obyvateľstva k veterným elektrárňam.
• Z hľadiska typov OZE na Slovensku dlhodobo dominujú vodné elektrárne (97 %). Podiel solárnych (1,4 %) a veterných (0,1 %) elektrární je zanedbateľný. To spôsobuje, že objem elektriny vyrobenej z OZE bol v rokoch 2014-2023 pomerne stabilný (priemer 5 465 GWh) a jej podiel na celkovej výrobe i spotrebe elektriny sa menil v závislosti od kolísania týchto kategórií.  
• V iných štátoch sú jednotlivé zdroje zastúpené rovnomernejšie. V EÚ sú najrozšírenejšie veterné elektrárne (41,4 %)  nasledované vodnými (30,3 %) a solárnymi (21,6 %).

Ako sa Slovensko pripravuje na nárast spotreby elektriny? Riešením je jadro aj potenciál rozvoja obnoviteľných zdrojov.

• Po spustení 3. (a 4.) reaktora v jadrovej elektrárni Mochovce bude Slovensko z hľadiska objemu vyrobenej elektriny energeticky sebestačné, čo sa však v budúcnosti môže zmeniť. Plánovaná dekarbonizácia priemyslu, elektrifikácia dopravy, rozvoj dátových centier či intenzívnejšie využívanie klimatizácií v dôsledku otepľovania takmer určite zvýšia spotrebu elektriny.
• Ministerstvo hospodárstva v aktualizovanom integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne (INECP) počíta medzi rokmi 2020-2030 s rastom spotreby o 19-25 %. Vzhľadom na dekarbonizačné ciele EÚ je očakávaný ďalší rast aj po roku 2030.
• Na nárast spotreby by sme sa mali pripraviť už v súčasnosti. Podľa analýzy ISA sú OZE udržateľným a cenovo výhodným riešením, ale na využitie ich potenciálu musíme zlepšiť strategické plánovanie.
• INECP nepočíta s výstavbou ďalších veľkých vodných elektrární. Naopak, potenciál vidí v rozvoji biopalív, veternej a solárnej energie. Plán počíta v rokoch 2023-2030 s nárastom výroby elektriny zo slnka o 65 % (z 893 na 1 470 GWh); z biopalív ako bioplyn a biometán o 105 %  (zo 440 na 900 GWh) a najviac z vetra  o 24 900 % (zo 6 na 1 500 GWh). Naplnenie týchto prognóz je však podmienené zefektívnením povoľovacích procesov a prípadne aj motiváciou investorov.

Ponukové ceny nehnuteľností na bývanie dlhodobo stúpali, najmä počas pandémie. Vrchol dosiahli podľa Národnej banky Slovenska v treťom štvrťroku 2022, keď stál jeden meter štvorcový 2714 eur. Následne klesli o 11 % na 2423 eur v prvom štvrťroku 2023, keď začali opätovne rásť až na 2596 eur v poslednom štvrťroku 2024.

Po zohľadnení inflácie ako aj v prepočte na hrubé mzdy ale ceny podľa prepočtu ISA mierne klesali (o 2 %, resp. 4 %) aj v minulom roku. Na rozdiel od nominálnych cien sa tak držia približne 18 % pod rekordom z roku 2022.

Ceny sa výrazne líšia podľa regiónov.

• Kým v Bratislavskom kraji dosiahla cena v poslednom štvrťroku vlaňajška 3 300 €/m2, v druhom najdrahšom regióne (KE) to bolo zhruba 2 200 €/m2. Najnižšie ceny sú v Nitrianskom kraji, okolo 1 400 €/m2.
• Nominálne ceny rástli medziročne najviac v Prešovskom (9,5 %) a Bratislavskom kraji (7,8 %). Vysoký rast mal aj Košický kraj (7 %). Najmenej rástli v krajoch s nižšími úrovňami cien, teda v Nitrianskom (3,3 %) a Banskobystrickom kraji (0,9 %).

Regionálne rozdiely sú výrazné aj pri porovnaní cien v pomere k hrubej mzde.

• V Bratislavskom kraji stál v treťom štvrťroku 2024 jeden meter štvorcový 1,8 mesačnej mzdy. V Košickom a Prešovskom to bolo nad 1,5 mzdy za jeden meter štvorcový. Pri lacnejších krajoch (NT, BB, TN) je to tesne nad jednu mesačnú mzdu.
• Keby ste napríklad kupovali byt alebo dom s výmerou 70 m² v Bratislavskom kraji, stál by 10,5 priemerného hrubého ročného platu. V Košickom a Prešovskom kraji by rovnaká nehnuteľnosť stála 9 ročných platov a v Nitrianskom kraji 6,4 ročného platu.
• Podobné prepočty robí každoročne spoločnosť Deloitte v publikácii Property Index, ale vyhodnocuje dostupnosť iba nového bytu, v ktorom predtým nikto nebýval, s výmerou 70 m². V roku 2022 bol nový byt spomedzi 24 hodnotených prevažne európskych štátov najmenej dostupný na Slovensku, keď bolo na kúpu potrebných vyše 14 hrubých ročných platov. V roku 2023 ukazovateľ klesol na 12,7 a predbehlo nás Česko, kde to bolo vyše 13 platov.

Dostupnosť a celkové náklady na kúpu nehnuteľnosti výrazne ovplyvňujú aj hypotekárne úrokové sadzby. Tie kulminovali koncom 2023 a od leta 2024 mierne klesajú. Podľa Európskej centrálnej banky má Slovensko piate najdrahšie hypotéky v eurozóne a desiate najdrahšie v EÚ. Od júla 2024 do januára 2025 klesli úroky na Slovensku o niečo pomalšie (o 0,33 p. b.) ako v eurozóne (o 0,56 p. b.). Priemerný ročný úrok na hypotéky bol u nás v januári 3,86 %, kým v eurozóne 3,14 %.