Slovensko zvrátilo trend prevažujúceho odchodu pracujúcej populácie do zahraničia, no naďalej stráca talenty potrebné na udržanie konkurencieschopnosti.

• Pri pohľade na vzdelanostnú štruktúru od roku 2016 je podiel emigrujúcich vysokoškolákov (30,1 %) vyšší ako imigrujúcich (23,4 %).
• Spomedzi vekových skupín najviac emigrujú ľudia vo veku 24-26 rokov, čo zodpovedá čerstvým absolventom univerzít. Táto skupina emigrujúcich má najväčší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V roku 2021 to bolo 45,2 % z odídených, ktorí uviedli úroveň vzdelania.
• Odliv mozgov či talentov má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť Slovenska a na motiváciu ostatných mladých ľudí vo vlasti zostať.
• Najviac občanov Slovenska podľa štatistík OSN v rokoch 2015-2020 emigrovalo do Nemecka, Česka a Rakúska.

Na Slovensku v dôsledku imigrácie od roku 2017 každoročne pribudlo viac ľudí, ako z neho odišlo. Keďže počet obyvateľov v produktívnom veku (15-64 rokov) klesá a počet obyvateľov v poproduktívnom veku (65 a viac rokov) narastá, je to pozitívny fakt.

• Z imigrantov, ktorí uviedli štát pôvodu, ich v rokoch 2016-2021 najviac prišlo z Ukrajiny (46-tisíc), Srbska (14-tisíc) a Vietnamu (6-tisíc). Nasledovali občania Česka, Ruska a Maďarska. Vyplýva to z migračných štatistík Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktoré sa odvíjajú od počtu nahlásených a odhlásených obyvateľov zo zdravotných poisťovní.
• K trendu rastúcej imigrácie prispelo uvoľnenie pravidiel pre pracovníkov zo štátov mimo EÚ. Od júna 2017 môžu občania Ukrajiny cestovať do schengenského priestoru bez víz s biometrickým pasom na obchodné, turistické a rodinné účely do 90 dní v priebehu polroka. V máji 2018 začal na Slovensku platiť zákon, ktorý zjednodušuje podmienky na zamestnávanie cudzincov z tretích štátov v nedostatkových profesiách a v regiónoch s nezamestnanosťou nižšou ako päť percent.

Viac sa dočítate v ekonomickom prehľade ISA.

Týždňový ekonomický prehľad (PDF)

Aktualizované 28.09.2023