Prvé medzinárodné testovanie 15- ročných žiakov PISA po pandémii prinieslo plošné zhoršenie výsledkov vo všetkých meraných oblastiach. Hoci v okolitých štátoch skóre tiež kleslo, sú na tom lepšie ako Slovensko a väčšinou aj v porovnaní s priemerom OECD. ISA sa podrobnejšie pozrela na výsledky v regionálnom kontexte.

• Vo výsledkoch za rok 2022 Slovensko zaostáva za priemerom štátov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) podobne, ako predtým. Oproti OECD je Slovensko 2 % pod priemerom v matematike, 6 % v čítaní a 5 % v prírodných vedách. Podobne zaostávalo v čítaní a prírodných vedách už v roku 2018. V matematike sme sa vzdialili od priemeru OECD o -2 %, ktorý slovenskí 15-roční žiaci dosiahli v roku 2018. V nominálnych hodnotách však dosahujeme najhoršie výsledky v regióne.

• Okolité štáty okrem Poľska sa v skóre oproti priemeru OECD zlepšili. Poľsko je však dlhodobo nad priemerom OECD. Maďarsko sa vo všetkých troch oblastiach od 2015 približuje k priemeru štátov OECD a v matematike a prírodných vedách je už mierne nad ním. Česko aj Rakúsko sú nad priemerom OECD vo všetkých troch oblastiach a od 2018 sa vo všetkých oblastiach v porovnaní s priemerom zlepšili.

• Slovensko dosiahlo v matematickej gramotnosti historicky najhoršie výsledky a zaznamenalo väčší pokles medzi poslednými meraniami (o 22 b) ako bol priemer OECD (15 b). Viditeľný je nárast podielu rizikovej skupiny žiakov, ktorí vedia vypočítať iba úlohy s jednoznačným zadaním, z 25,1 % na 33,3 %.

• Aj v čitateľskej gramotnosti Slovensko zaznamenalo väčší pokles ako priemer OECD. Podiel žiakov spadajúcich do rizikovej skupiny, ktorí nedokážu určiť hlavnú myšlienku alebo zaujať postoj k čítanému textu, stúpol z 31,4 % na 35,4 %.

• Úroveň prírodovednej gramotnosti slovenských žiakov klesla mierne, rovnako ako priemer OECD. Rozširuje sa však medzera medzi najlepšími a najhoršími. Kým žiaci v najlepšej desatine si oproti meraniu v 2018 polepšili o 3,6 bodu, tí v najnižšom decile si pohoršili o 13,7 bodu.

RODINNÉ ZÁZEMIE A EKONOMICKÁ SITUÁCIA ŽIAKOV VÝRAZNE VPLÝVA NA VÝSLEDKY TESTOV

Zaostávanie Slovenska za ostatnými štátmi V4 je spôsobené aj tým, že slovenskí žiaci sú sociálne a ekonomicky viac znevýhodnení než je priemer OECD a najviac zo štátov V4. Vyplýva to z PISA indexu ekonomického, sociálneho a kultúrneho statusu. Tento index sa skladá z troch indikátorov: materiálne zabezpečenie, najvyššie dosiahnuté vzdelanie rodičov a socioekonomický status povolania.

• Zároveň má Slovensko najnižšiu socioekonomickú férovosť vo V4 a druhú najnižšiu zo všetkých testovaných štátov PISA po Rumunsku. To znamená, že ekonomické a rodinné zázemie žiakov výrazne vplýva na výsledky testov.

• Vo všetkých troch oblastiach testovania (matematická, čitateľská a prírodovedná gramotnosť) dosiahli žiaci dvoch najnižších decilov (desatín) socioekonomického statusu výrazne horšie výsledky ako v iných štátoch V4 a Rakúska. To ťahá aj celkový priemer Slovenska nadol. Môžeme pozorovať veľký rozptyl vo výsledkoch medzi jednotlivými socioekonomickými decilmi, hlavne v čitateľskej gramotnosti a matematike.

• Oproti predchádzajúcemu testovaniu sa zhoršili výsledky sociálne najzvýhodnenejších aj znevýhodnených žiakov. Pokles bol výraznejší u znevýhodnených žiakov.

• Ďalšími možnými príčinami zaostávania sú podľa ministra školstva: dlhodobé zanedbávanie investícií do rezortu školstva, chýbajúci učitelia a nedostatočný dôraz na ich kvalitnú odbornú prípravu a náležité finančné ohodnotenie.

Téme sme sa venovali v ekonomických prehľadoch ISA:

Zobraziť ekonomický prehľad ISA (PDF) 50. týždeň Zobraziť ekonomický prehľad ISA (PDF) 51. týždeň

Aktualizované 27.12.2023