Rast životnej úrovne vedie k znižovaniu kriminality, najmä ak zároveň ekonomicky napredujú všetky okresy. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) a Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz (ISBA). Oproti roku 2004 klesol počet zistených trestných činov o dve tretiny.

Počet evidovaných trestných činov (TČ) podľa údajov zo štatisticko-evidenčného systému ministerstva vnútra kulminoval v roku 2004 s celkovým počtom vyše 131-tisíc. Odvtedy evidovaná kriminalita takmer nepretržite klesala. Výnimkou bol rok 2022, zrejme v dôsledku pandémie, keď kriminalita medziročne stúpla o 7,2 %.

Dlhodobo tvorí dominantnú zložku evidovaných trestných činov majetková kriminalita (krádeže, vlámania), ktorá zároveň  od roku 2004 klesla najvýraznejšie. K poklesu v rokoch 2013-2021 prispieval aj vývoj ekonomickej kriminality (finančné a daňové podvody, korupcia a podobne), ktorá je druhou najväčšou zložkou celkovej kriminality.

Výsledky našej analýzy potvrdili teoretické poznatky o súvise medzi vývojom životnej úrovne a kriminality. Pomocou modelu sme na základe okresných dát od roku 2011 zistili, že dlhodobý trend zvyšovania životnej úrovne, predovšetkým poklesu miery nezamestnanosti a nárastu priemernej mzdy, prispieva k znižovaniu majetkovej a ekonomickej kriminality.

Zároveň však platí, že čím sú ľudia bohatší, tým sú lákavejší pre zlodejov či podvodníkov. Spôsobuje to regionálne rozdiely – najvyššiu mieru majetkovej a ekonomickej kriminality evidujeme v okresoch v rámci Bratislavy a Košíc.

Podľa výsledkov analýzy neexistuje jasné prepojenie medzi životnou úrovňou a násilnou a mravnostnou kriminalitou. Zatiaľ čo ekonomické zásahy či rozvoj môžu znížiť majetkovú trestnú činnosť, riešenie násilnej trestnej činnosti si vyžaduje cielenejšie sociálne, behaviorálne a psychologické stratégie.

Ďalším zásadným faktorom, ktorý sa podpísal pod vývoj kriminality, je technologický pokrok. Lepšie zabezpečenie majetku prispieva k zníženiu miery majetkovej kriminality. Na druhej strane technologický pokrok spôsobil rozmach ťažšie odhaliteľnej online kriminality. Môže to spôsobiť nárast takej kriminality, ktorá v štatistikách nie je evidovaná. 

Novely trestného zákona, ktorými sa zmenila definícia trestného činu na základe výšky spôsobenej škody, nemajú vplyv na výsledky našej analýzy, keďže sa udiali mimo obdobia 2011-2023, ktoré sme použili v ekonometrickom modeli s cieľom identifikovať faktory vplývajúce na vývoj a geografické rozloženie kriminality.

Úplné znenie analýzy nájdete na stránke ISA tu.

Aktualizované 07.10.2025