Na Slovensku sa vlani narodilo historicky najmenej detí (42 019) a v roku 2024 mala úhrnná plodnosť hodnotu 1,46 dieťaťa na ženu. Nízka pôrodnosť vedie k zvyšovaniu podielu ľudí v poproduktívnom veku, čo spôsobuje rastúcu záťaž pri financovaní dôchodkov a zdravotníckeho systému. Môže to vyústiť až do poklesu celkovej produktivity ekonomiky.

ISA sa preto pokúsila na základe ekonometrického modelovania a poznatkov z odbornej literatúry identifikovať opatrenia, ktoré merateľne vedú k zvyšovaniu pôrodnosti. Viaceré európske štáty vrátane Slovenska sa snažia demografický vývoj zvrátiť podporou finančnými benefitmi (napríklad zvýšenie materskej, takzvaného kočíkovného alebo daňového bonusu na deti).

Výsledky našej analýzy naznačujú, že pri zohľadnení kultúrnych a spoločenských zmien (pokles sobášnosti, rast priemerného veku pri narodení dieťaťa či zvyšujúci sa podiel žien s terciárnym vzdelaním) existuje priestor pre implementáciu verejných politík s potenciálom pozitívne ovplyvniť pôrodnosť.

• Ako najvýraznejší faktor zvyšujúci pôrodnosť sa prejavilo cenovo dostupné bývanie, čo má rozsiahlu podporu aj v odbornej literatúre. Zníženie nákladov na bývanie na priemer EÚ (22,2 % celkových nákladov domácností) by mohlo zvýšiť pôrodnosť o 0,113 dieťaťa na ženu a dlhodobý efekt by mohol byť ešte vyšší.
• Nasledujú opatrenia uľahčujúce zosúladenie práce a rodiny. Ide najmä o pružné formy zamestnania a čiastočné úväzky vhodné pre matky s deťmi, ale aj dostupné a kvalitné materské školy.
• Zvyšovanie finančných príspevkov sa ako účinný nástroj na rast pôrodnosti nepotvrdilo. Ich efekt je skôr obmedzený a dočasný, preto slúžia primárne na kompenzáciu výpadku príjmu počas rodičovstva, nie na zvyšovanie pôrodnosti.

Hoci na Slovensku sa pokles pôrodnosti naplno prejavil až po roku 1989, v  európskom priestore je to dlhodobý trend už viac než polstoročie. V Európe pretrváva ideál dvojdetného rodinného modelu, ktorý však nie je v plnej miere realizovaný v reprodukčnom správaní populácie.

Globálny pohľad na pokles pôrodnosti poukazuje na to, že ide o komplexný a mnohorozmerný jav, ktorý zasahuje väčšinu vyspelých aj rozvojových štátov. Hlavnými hnacími faktormi sú najmä dlhodobé ekonomické tlaky (rastúce životné náklady, drahé bývanie a neistota na trhu práce), ktoré výrazne ovplyvňujú rozhodovanie o rodičovstve. K tomu sa pridávajú kultúrne a sociálne zmeny, najmä nárast investícií do vzdelania, kariéry a individualizovaného životného štýlu, čo vedie k odkladaniu zakladania rodiny.

Opatrenia rodinnej politiky nemožno posudzovať izolovane, keďže tvoria vzájomne prepojený systém odrážajúci ekonomické a kultúrne špecifiká. Ich účinnosť je individuálna a dostupné poznatky naznačujú, že prorodinné politiky majú len obmedzený vplyv a samy osebe nedokážu zásadne zmeniť demografický vývoj.

Úplné znenie našej analýzy nájdete na našej stránke tu.

Publikované 14.05.2026