Autor isa
V roku 2022 ceny potravín prudko rástli a veľké reťazce čelili obvineniam, že prispievajú k nárastu cien a potravinovej inflácie. Podľa prepočtov ISA tomu tak nebolo. Reťazce sa totiž strážia navzájom a strážia ich aj zákazníci. Kto priveľmi zvyšuje ceny, prichádza o zákazníkov aj o podiel na trhu.
Na Slovensku sa zvýšil podiel ľudí vo veku 25 až 34 rokov s vysokoškolským titulom. Podľa Eurostatu stúpol zo 14 % v roku 2004 na 40 % v roku 2023. Zo susedných krajín majú vyšší podiel Poľsko (46,3 %) a Rakúsko (43,5 %). Naopak, nižší majú Česko (33,7 %) či Maďarsko (29,4 %). Priemer EÚ predstavuje 43,1 %.
Inflačná a energetická kríza spôsobená vojnou na Ukrajine zvýšila rizikové prirážky na dlhopisy členov EÚ. Viac ako Slovensko, ktoré vďačí za stabilnejšiu menovú politiku členstvu v eurozóne, to pocítili okolité krajiny Vyšehradskej štvorky.
Chudoba na Slovensku ohrozuje najmä neúplné rodiny s deťmi, rodiny s troma a viac deťmi a osamelých dôchodcov. Kým vo veku detí (0-17 rokov) je ohrozených 25,3 % obyvateľov, v kategórii seniorov (65-74 rokov) je to 13,3 %.
Žiaci s lepším socioekonomickým zázemím majú s výnimkou čitateľskej gramotnosti porovnateľné výsledky s inými krajinami. Celkové výsledky Slovenska ťahajú nadol najmä žiaci s najhorším zázemím. Druhým faktorom sú slabšie výsledky v čitateľskej gramotnosti naprieč populáciou.
K 31. decembru 2024 končí platnosť 5-ročnej tranzitnej zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou. Ukrajina avizuje, že nepodporí pokračovanie prepravy ruského plynu do Európy v súčasnom režime. Chce tak obmedziť finančné toky, ktoré môže Rusko používať na vedenie vojny na Ukrajine.
Nové pravidlá pre limit verejných výdavkov vyžadujú prijatie ozdravných opatrení za 1,5-2,8 % HDP do roku 2027. Deficit verejných financií by tak klesol z 5,7 % HDP v tomto roku na 2,6-4,0 % HDP v roku 2027. Verejný dlh by v rovnakom čase stúpol na 61,8-64,4 % HDP. Vyplýva to z prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Vláda na rokovaní 23. mája schválila návrh na vytvorenie systému monitorovania plnenia programového vyhlásenia vlády. Po prvý raz tak bude sledovať a odpočtovať plnenie vlastných cieľov. Na odpočtovaní sa bude podieľať aj Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Ceny bytov a domov rástli v rokoch 2013-2022 vo väčšine krajín Európskej únie rýchlejšie ako priemerné mzdy. Naopak, ceny nájmov rástli väčšinou pomalšie. V porovnaní s minulosťou je cenovo dostupnejšie si bývanie prenajímať, menej dostupná je kúpa nehnuteľností.
V roku 2008 sme si z priemernej hodinovej mzdy mohli kúpiť 4,2 litra benzínu alebo 3,9 litra nafty, čo bolo najmenej spomedzi susedných krajín. O 15 rokov neskôr, teda v roku 2023, sme si už mohli kúpiť 7,9 litra benzínu alebo 8,1 litra nafty. Naša kúpna sila sa tak pri pohonných hmotách zhruba zdvojnásobila.