Autor isa
V čase pandémie bolo odložených takmer 200 tisíc operácií a každý tretí pacient sa nedostal na plánovanú operáciu. Počet operácií sa priblížil k úrovni pred pandémiou až v roku 2022. Priemerné čakacie doby na vybrané operácie ako aj počet čakateľov napriek tomu stále rastú. Dlhé čakacie doby na operačné zákroky bez ohrozenia života sú dlhodobým problémom v mnohých krajinách EÚ. Podľa najnovších dát sa problém na Slovensku zhoršuje.
Priemysel prestavuje významný pilier slovenskej ekonomiky. V posledných rokoch však z neho odchádzajú ľudia pracovať do služieb, kde platy rastú v priemere rýchlejšie a často sú aj vyššie. Slovensko sa tak približuje vyspelým ekonomikám, ktoré sú zvyčajne viac založené na službách a menej na priemysle.
Občania Slovenska vynakladajú na bývanie menej peňazí v pomere k príjmom ako inde v Európe. Kým výdavky slovenských domácností spojené s bývaním tvoria podľa Eurostatu 15,2 % ich disponibilného príjmu, priemer EÚ je 19,6 %. Na druhej strane máme na Slovensku menej priestoru na bývanie, ako majú obyvatelia väčšiny ostatných krajín EÚ. V preplnených obydliach býva 31,8 % populácie, priemer EÚ je 16,8 %.
Slovensko je stále mladá krajina s nízkym podielom starších ľudí na pracujúcej generácii. V roku 2023 to bolo 36,3 %, priemer EÚ bol na úrovni 45,7 %. Starneme ale dosť rýchlo. Nemusí to byť problém za predpokladu, že na tento jav nie sú naviazané povinné platby z verejných zdrojov.
Rok 2023 priniesol zvýšenie počtu vyhlásených konkurzov o 51 %. Tieto konkurzy zasiahli podniky, ktoré dohromady zamestnávajú približne 1 600 ľudí. S aktuálnymi vysokými úrokovými sadzbami a rastom nominálnych miezd vyvolaným infláciou sa obchodné subjekty ocitajú pod tlakom, čo môže viesť k finančným problémom a ďalšiemu nárastu konkurzov a zániku firiem.
Spolu s rastom ekonomiky stúpa na Slovensku množstvo komunálneho odpadu. Dobrou správou je, že čoraz väčší podiel vytvoreného odpadu dokážeme spracovať recykláciou a spaľovaním. Čoraz menší podiel končí na skládkach.
Podľa čerstvého vydania indexu dosahovania cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDG) sa Slovensko umiestnilo za rok 2023 na 17. priečke spomedzi 34 európskych krajín. S výnimkou Maďarska, ktoré obsadilo 24. priečku, tak výrazne zaostávame za okolitými štátmi – Rakúsko dosiahlo 4., Česko 7. a Poľsko 13. miesto.
Výrazné rozdiely v minimálnych mzdách štátov Európy a USA odrážajú nielen ich ekonomickú silu, ale aj rozličné prístupy k sociálnej politike a ochrane zamestnancov. Nájsť optimálnu výšku minimálnej mzdy nie je ľahké. Príliš vysoká mzda sťažuje tvorbu a udržiavanie legálnych pracovných miest, na druhej strane príliš nízka mzda oslabuje sociálnu situáciu zraniteľných zamestnancov.
Obmedzovanie dopytu po ruských fosílnych palivách znižuje denné príjmy Ruska z ich predaja. Kým pred ruskou inváziou na Ukrajinu presahovali miliardu eur denne, vlani v decembri boli 640 miliónov eur denne. Ukázali to dáta think-tanku Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA).
Výdavky na vedu a výskum často vedú k inováciám, ktoré pomáhajú zvyšovať konkurencieschopnosť, produktivitu práce a tým aj platy a životnú úroveň. Preto je užitočné porovnávať, koľko peňazí jednotlivé štáty investujú do vedy a výskumu. Slovensko sa v tomto ukazovateli síce zlepšuje, v medzinárodnom porovnaní ale stále výrazne zaostáva.