Graf týždňa
Od roku 2006 sa podľa OECD nálada na Slovensku prevažne zlepšovala
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v spolupráci so spoločnosťou Gallup meria od roku 2006 pocity obyvateľov. Respondenti hodnotia emócie prežívané veľkú časť predchádzajúceho dňa. Z negatívnych pocitov to je hnev, smútok a starosti; z pozitívnych – radosť, dostatočný odpočinok či smiech a úsmevy. Negatívne emócie majú klesajúci trend. V roku 2023 dosiahol minimum smútok (13,5 % respondentov). Najčastejšou negatívnou emóciou zostávajú starosti, ktoré uviedlo 34,5 % respondentov. Dobré pocity boli až do roku 2020 prevažne na vzostupe, odvtedy mierne klesajú. Najčastejšie ľudia pociťujú radosť, ktorú v rokoch 2020 a 2023 uviedlo zhruba 80 % opýtaných.
Aktivity ISA
Vyberte si ekonomický prehľad podľa vlastných potrieb
- Vývoj makroekonomických ukazovateľov stále napreduje.
- U nás ich nájdete na jednom mieste.
- Už nemusíte hľadať vo všetkých svetových databázach.
ZVEREJNILI SME NOVÝ BLOG, 7. 10. 2025
Počet trestných činov na Slovensku dlhodobo klesá, do veľkej miery aj vďaka rastu životnej úrovne
Rast životnej úrovne vedie k znižovaniu kriminality, najmä ak zároveň ekonomicky napredujú všetky okresy. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) a Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz (ISBA).
Staršie blogyAktuality
Počet trestných činov na Slovensku dlhodobo klesá, pomáha tomu aj rast životnej úrovne
Rast životnej úrovne vedie k znižovaniu kriminality, najmä ak zároveň ekonomicky napredujú všetky okresy. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) a Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz (ISBA). Oproti roku 2004 klesol počet zistených trestných činov o dve tretiny. Počet evidovaných trestných činov (TČ) podľa údajov zo štatisticko-evidenčného systému ministerstva vnútra kulminoval…
Na Slovensku bolo v roku 2023 o tretinu menej vyšetrení magnetickou rezonanciou (MR) ako priemer EÚ (Eurostat). Kým v EÚ pripadlo na tisíc obyvateľov 86 vyšetrení, Slovensko bolo na úrovni Bulharska a Maďarska (55). Nižší podiel malo len Rumunsko (45) a Lotyšsko (50). Hlavnými príčinami sú nižší počet prístrojov a nižšia efektívnosť ich využívania.
Zaujímaš sa o smerovanie Slovenska a záleží Ti na jeho rozvoji? Máš analytické myslenie, vzťah k práci s číslami a ekonomické povedomie? Prihlás sa na výberové konanie v Inštitúte pre stratégie a analýzy.
Medzi najviac konkurencieschopné odvetvia na Slovensku nepatria tie, ktoré sú najviac technologicky či znalostne náročné. Je to presne naopak. Najvyššiu mieru konkurencieschopnosti mali v roku 2023 odvetvia, ktoré sú technologicky a znalostne nenáročné. Ukázal to výskum ISA na základe dát z registra účtovných závierok (RÚZ).