Kategória: Aktuality
Podľa čerstvého vydania indexu dosahovania cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDG) sa Slovensko umiestnilo za rok 2023 na 17. priečke spomedzi 34 európskych krajín. S výnimkou Maďarska, ktoré obsadilo 24. priečku, tak výrazne zaostávame za okolitými štátmi – Rakúsko dosiahlo 4., Česko 7. a Poľsko 13. miesto.
V roku 2023 podľa odhadu Štatistického úradu SR rástla slovenská ekonomika v stálych cenách 1,1 %-ným tempom. Potiahli ju najmä investície, eurofondy a zahraničný obchod, ktorý ale ku koncu roka začal oslabovať. V rámci EÚ ide o slušný rast. Ekonomiky celej EÚ27 aj eurozóny rástli podľa rýchleho odhadu Eurostatu vlani len 0,5 %-ným tempom. Aj pri pohľade na susedné krajiny patrí Slovensku za vlaňajšok prvenstvo. Rakúsko, Česko aj Maďarsko dokonca skĺzli do recesie.
Výrazné rozdiely v minimálnych mzdách štátov Európy a USA odrážajú nielen ich ekonomickú silu, ale aj rozličné prístupy k sociálnej politike a ochrane zamestnancov. Nájsť optimálnu výšku minimálnej mzdy nie je ľahké. Príliš vysoká mzda sťažuje tvorbu a udržiavanie legálnych pracovných miest, na druhej strane príliš nízka mzda oslabuje sociálnu situáciu zraniteľných zamestnancov.
Obmedzovanie dopytu po ruských fosílnych palivách znižuje denné príjmy Ruska z ich predaja. Kým pred ruskou inváziou na Ukrajinu presahovali miliardu eur denne, vlani v decembri boli 640 miliónov eur denne. Ukázali to dáta think-tanku Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA).
Výdavky na vedu a výskum často vedú k inováciám, ktoré pomáhajú zvyšovať konkurencieschopnosť, produktivitu práce a tým aj platy a životnú úroveň. Preto je užitočné porovnávať, koľko peňazí jednotlivé štáty investujú do vedy a výskumu. Slovensko sa v tomto ukazovateli síce zlepšuje, v medzinárodnom porovnaní ale stále výrazne zaostáva.
Pandemické roky 2020 a 2021 sa vyznačovali silnými vládnymi stimulmi, ktoré podnikom pomohli tvoriť vyššie príjmy aj bilanciu peňažných tokov, teda cash-flow. Rok 2022 bol už bez stimulov, veľká časť odvetví preto zostala pod úrovňou z roku 2019.
Pozícia zamestnancov na slovenskom trhu práce silnie. Kým nezamestnanosť dlhodobo klesá, voľných pracovných miest od roku 2021 pribúda. Zamestnávatelia preto čelia väčšiemu tlaku na zvyšovanie miezd, aby si udržali alebo získali zamestnancov. Čoraz častejšie ich tiež hľadajú v zahraničí.
Podľa dát z Eurostatu udalosti posledných štyroch rokov takmer neovplyvnili sezónnu cyklickosť v segmente oblečenia a obuvi v Rakúsku a v Poľsku. To sa ale nedá povedať o zvyšných troch susedných štátoch vrátane Slovenska.
Čoraz viac štátov EÚ má nulový alebo záporný prirodzený prírastok obyvateľov a ich populácia rastie len vďaka príchodu imigrantov. Najviac imigrantov je z východnej Európy, kam OSN zaraďuje aj štáty V4. Pribúdajú najmä imigranti zo západnej Ázie vrátane Turecka a Sýrie, a tiež z južnej Európy, kam patria aj štáty bývalej Juhoslávie. Najväčší magnet pre imigrantov je Nemecko.
Slovensko má nižšiu mieru investícií než podobne rozvinuté štáty. Príliv prostriedkov z európskych fondov výrazne nezvýšil mieru verejných investícií, ktoré majú klesajúci trend. Približovanie Slovenska k priemeru EÚ sa spomalilo. Jednou z príčin pomalšieho rastu ekonomiky je nízka miera investícií. K vyššej miere verejných investícií by mohli prispievať prostriedky z európskych fondov. Avšak čerpanie eurofondov sa nejaví byť dostatočne efektívne a zároveň môžeme pozorovať trend nahrádzania domácich zdrojov eurofondami, čo znižuje ich prínos.