Autor isa
Ľudský kapitál je jedným zo zdrojov rastu a preto je predmetom medzinárodnej súťaže. Celková populácia EÚ za ostatných 30 rokov narástla najmä vďaka západoeurópskym štátom, ktoré lákajú imigrantov. Naopak, pobaltské a balkánske štáty EÚ o obyvateľov prichádzajú. Pokles pôrodnosti spôsobil, že od roku 2010 rastie populácia EÚ len vďaka imigrácii. Pre V4 aj Slovensko je v súčasnosti veľkou príležitosťou integrácia utečencov z Ukrajiny. Z dlhodobého pohľadu je pre renomé a funkčnosť štátu rozhodujúce reformné úsilie, budovanie právneho štátu a inštitúcií brániacich zneužívaniu moci. Ovocím úspešných reforiem je rastúca dôvera obyvateľstva v spoločnosť, životná úroveň a s ňou potenciálne aj príťažlivosť krajiny pre vlastných občanov aj imigrantov.
Kapitalizačné dôchodkové piliere na Slovensku dlhodobo výkonnosťou zaostávajú za najlepšie nastavenými dôchodkovými schémami v Európe. Výnimkou sú indexové fondy, ktoré zarábajú porovnateľne s najvýkonnejšími fondami. Dôchodková reforma ukotvená v pláne obnovy má za cieľ priblíženie výkonnosti II. piliera k tým najlepším v Európe.
Pomáha veľkosť slovenským školám? Univerzite Komenského možno áno, iným školám skôr nie. Viac sa o vzťahu medzi veľkosťou vysokých škôl a ich umiestnení v rebríčkoch môžete dozvedieť v komentári ISA Prečo slovenské vysoké školy zaostávajú v svetových rebríčkoch (https://bit.ly/46iu6F1).
Slovensko je v digitálnych zručnostiach mierne nad priemerom Európskej únie. Aspoň základné digitálne zručnosti má podľa Eurostatu na Slovensku 55,2 % dospelých, čo je približne o jeden percentuálny bod viac ako priemer EÚ.
Slovensko má dlhodobo negatívne migračné saldo, teda viac občanov odchádza ako prichádza. Dobrou správou ale je, že počet odchádzajúcich v období 2006 až 2019 klesá. Napriek tomu sme svedkami výrazného odlivu mozgov, keďže stúpa podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov na zápornom migračnom salde. Vyplýva to z dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Vláda schválila aktualizované implementačné plány z dielne ISA s cieľom efektívnejšie používať verejné zdroje v oblasti informatizácie, obrany, kultúry a pôdohospodárstva (https://bit.ly/3PPVRPf).
Slovenské univerzity najvýraznejšie zaostávajú najmä v počte citácií, v kvalite výskumu a v skupine indikátorov „výučba“ a „spolupráca so zahraničím“. Viac o umiestnení slovenských vysokých škôl v medzinárodných rebríčkoch kvality si môžete prečítať v blogu s názvom Univerzita Komenského čoraz viac zaostáva za rivalmi z okolitých štátov bit.ly/blogISA, alebo aj v komentári ISA s názvom Prečo slovenské vysoké školy zaostávajú v svetových rebríčkoch bit.ly/komentarISA.
Približne štvrtinu obohateného uránu USA dlhodobo dovážajú z Ruska a nič na tom nezmenila ani vojna na Ukrajine. Nahradením ruského paliva americkým sa závislosť Slovenska na Rusku podstatne zníži, úplne sa jej ale nezbavíme.